Paroplyn v Maďarsku zostáva v prevádzke, rozhodol E.ON

Paroplyn Gönyű sa nachádza v tesnej blízkosti hraníc so SR Foto: E.ON

Maďarská paroplynová elektráreň Gönyű nebude mať rovnaký osud ako slovenské Malženice. Nemecká spoločnosť E.ON prijala v decembri rozhodnutie, že paroplyn na severe Maďarska zostane v prevádzke aj napriek nepriaznivej situácii na energetickom trhu. Pre mnohých odborníkov je tento krok prekvapením. Úvahy o zakonzervovaní elektrárne ešte viac posilnil pokles veľkoobchodných cien elektriny v Európe, ako aj rastúce ceny zemného plynu, pri ktorých sa prevádzka elektrárne na zemný plyn ukazuje ako vysoko nerentabilná.

Skupina E.ON chce pre Gönyű hľadať „nové miesto na trhu“. Informoval o tom maďarský spravodajský portál EnergiaFocus. V Maďarsku už Nemci pozastavili prevádzku dvoch paroplynových elektrární v mestách Nyíregyháza a Debrecen.

Moderná elektráreň na severe Maďarska využíva rovnakú technológiu ako paroplynový cyklus v slovenských Malženiciach. Gönyű sa uviedla do prevádzky v roku 2011 a jej inštalovaný výkon predstavuje 433 MW. Náklady na výstavbu dosiahli 400 miliónov eur.

Využitie tohto zdroja ale v dôsledku situácie na energetickom trhu výrazne zaostalo za očakávaniami. Podľa EnergiaFocus sa Gönyű v tomto roku využívala len na zhruba 8 % svojej výrobnej kapacity.

Objavili sa tiež špekulácie o možnom predaji elektrárne. E.ON údajne podržal elektráreň nažive, aby ju neskôr predal tretej strane. O potenciálnom kupcovi sa hovorilo už začiatkom roka v súvislosti s Gazpromom. Ruský gigant je stále dominantným dodávateľom zemného plynu v Maďarsku. Ak by získal paroplynový cyklus Gönyű,  hypoteticky by mohol zvýšiť jej prevádzkyschopnosť. Obchod sa napriek prebiehajúcim rokovaniam nezrealizoval. O ďalšom predaji paroplynu sa zatiaľ hovorí iba v rovine zákulisných dohadov, E.ON podobné špekulácia nepotvrdil.

Foto: E.ON

Uzatváranie paroplynových elektrární v končiacom roku nie je ničím výnimočným. Z ekonomických dôvodov muselo k takémuto kroku pristúpiť viacero energetických gigantov vrátane RWE, E.ON alebo Vattenfall. Zasiahol ich pokles veľkoobchodných cien elektriny, subvenčné mechanizmy solárnej a veternej energie, ako aj rozmach ťažby bridlicového plynu, ktorý presmeroval americké prebytky uhlia na európsky trh. Pozícia plynu v neprospech uhlia sa ešte zhoršila prepadom cien emisných povoleniek.

Obeťou týchto opatrení sa stala aj paroplynová elektráreň v Malženiciach na Slovensku. Energetický koncern E.ON vyhodnotil, že elektráreň dlhodobo vytvárala stratu a rozhodol o jej zakonzervovaní už po troch rokoch prevádzky. Zdroj s inštalovaným výkonom 436 MW sa spustil v decembri 2010 a jeho výstavba si vyžiadala viac než 400 mil. eur. Zaujímavosťou je, že bola financovaná výhradne z komerčných zdrojov, bez účasti štátu. Elektráreň bola nasadzovaná do prevádzky najmä v čase energetickej špičky. 

© energia.sk

K téme