Paroplyn dostal červenú aj v Rakúsku
Opatrenia sa dotknú aj paroplynu v rakúskom Mellachu. Foto: Verbund
Rozhodnutie sa dotkne dvoch moderných paroplynov v Rakúsku a jedného vo Francúzsku, ktorých spoločný inštalovaný výkon je 1,2 GW. Rakúsky Verbund sa tak stal jedným z posledných veľkých hráčov v európskej energetike, ktorý pristúpil k takémuto kroku. Vlani sa Rakúšania snažili nájsť kupca pre svoje stratové podniky, ale bez úspechu. Informovala o tom agentúra Reuters.
Paroplynové elektrárne tvoria stratu v dôsledku relatívne vysokej ceny paliva, ako aj európskymi vládami dotovaného vzostupu zelenej energie. Pokles veľkoobchodných cien elektriny ešte zvýraznil vzostup ťažby bridlicového plynu v USA, ktorý presmeroval prebytky amerického uhlia na európsky trh.
Cena elektriny na energetickej burze EEX klesla zhruba o 36 % v porovnaní s marcom 2011, teda od jadrovej havária v japonskej Fukušime, píše Wall Street Jorunal.
K ďalším opatreniam skupiny Verbund patrí zatvorenie tepelnej elektrárne v meste Duernrohr v Dolnom Rakúsku a druhého bloku teplárne Neudorf-Werndorf II. Elektráreň spaľujúcu uhlie v meste Mellach plánujú Rakúšania ponechať v prevádzke, aby vedeli zásobovať teplom obyvateľov mesta Graz.
Firma si od balíka úsporných opatrení sľubuje hospodárske zlepšenie v nasledujúcich rokoch. Zmeny ešte nie sú definitívne, musí ich potvrdiť dozorná rada spoločnosti.
Európsky trh tlačí zdroje na plyn do úzadia
Konzervovanie paroplynových elektrární nie je v Európe výnimočným zjavom. Z ekonomických dôvodov prijalo podobné kroky viacero energetických gigantov vrátane nemeckého RWE a E.ON, britskej skupiny Centrica alebo francúzskeho GFD Suez.
V rokoch 2013 až 2018 sa v Nemecku a krajinách Beneluxu zníži inštalovaný výkon paroplynových zdrojov o viac než 11 GW, čo je ekvivalent 10 jadrových elektrární.
Obeťou situácie na trhu sa stala aj paroplynová elektráreň v Malženiciach na Slovensku. Nemecký koncern E.ON vyhodnotil, že elektráreň dlhodobo vytvárala stratu a rozhodol preto o jej zakonzervovaní už po troch rokoch prevádzky.
Malženický paroplyn s inštalovaným výkonom 436 MW sa spustil v decembri 2010 a bol nasadzovaný najmä v čase energetickej špičky. Náklady na výstavbu presiahli 400 mil. eur.
© energia.sk
K téme
