Ovplyvňuje geopolitika plány ropných gigantov v Rusku?
Na archívnej snímke prezident USA Barack Obama (vľavo) a prezident Ruska Vladimir Putin. Foto: TASR/AP Photo/Evan Vucci
Nová vlna amerických sankcií voči Rusku, ktoré sú reakciou na anexiu ukrajinského Krymu, majú postihnúť celkom 7 osôb a 17 firiem z Ruska. Zmrazené bankové účty, stop-stav na udeľovanie víz alebo zákaz vývozu technologických produktov. Taký je zoznam opatrení Washingtonu. Ruskej energetiky sa ale dotknú iba čiastočne. Na čiernu listinu Baracka Obamu sa síce dostal aj Igor Sečin, pravá ruka Vladimira Putina a šéf ropného gigantu Rosnefť, na fungovanie najväčšej ropnej spoločnosti v Rusku to ale nebude mať vplyv.
Ruský prezident Vladimir Putin v utorok (29.4.) uviedol, že jeho vláda zatiaľ nepovažuje za potrebné prijať odvetné kroky. Nevylúčil ale, že v prípade ďalších sankcií západu bude Moskva zvažovať opatrenia, ktoré by mohli obmedziť podnikanie firiem v kľúčových sektoroch ruskej ekonomiky, vrátane energetiky. Navzdory nesúhlasu západu s politikou Kremľa na Ukrajine, záujem pokračovať v investičných plánoch na ruskom území už ohlásili Royal Dutch Shell, Statoil alebo ExxonMobil.
Ďalší vývoj bude závisieť od eskalácie konfliktu
Ak by Moskva anektovala niektorý z východných regiónov Ukrajiny, podľa Milana Hudáka z Virtuse Energy možno očakávať, že USA a EÚ uvalia na Moskvu ďalšiu vlnu sankcií. Vykázanie ropných spoločností z krajiny ale považuje za menej pravdepodobné. Ťažba energetických surovín je pre Rusko kľúčovým sektorom. „Skúsenosti západných ropných koncernov a ich technologický potenciál by mohol výrazne obmedziť budúcu ťažbu ropy a zemného plynu najmä v špecifických regiónoch. Eventuálne v prípade ropných polí, ktoré boli v minulosti neefektívne využívané,” dodal.
Príjmy z uhľovodíkov v súčasnosti financujú viac než polovicu rozpočtu Ruskej federácie. Západné technológie sú podľa Hudáka pre ďalší rozvoj ruskej energetiky kľúčové. „Preto si myslím, že Rusko bude skôr opatrnejšie v tlaku na tieto spoločnosti, aj keď historicky bol v Rusku národný záujem preferovaný pred akýmkoľvek ekonomickým, či hospodárskym záujmom,” doplnil analytik.
Ruský minister pre energetiku Alexander Novak ešte pred niekoľkými týždňami ubezpečoval, že sankcie nemajú žiadny vplyv na spoluprácu Kremľa s ropnými spoločnosťami zo zahraničia. „Tvrdenie o prerušení vzťahov sú nezmyslom. Koncerny vyjadrujú svoje prianie investovať v Rusku,“ vyhlásil.
Moskva ako kľúčový partner ropných koncernov
K najaktívnejším v Rusku patrí britský koncern BP. V súčasnosti vlastní takmer 20 % akcií štátnej firmy Rosnefť, ktoré mu len vo štvrtom kvartáli 2013 vyniesli zisk zhruba miliardu amerických dolárov.
Plány na expanziu v Rusku má aj britsko-holandský gigant Shell. Pred dvomi týždňami počas stretnutia s generálnym riaditeľom Benom van Beurdenom im vyjadril verejnú podporu aj ruský prezident Vladimir Putin. Šéf Shell-u počas svojej návštevy Moskvy rovnako uviedol, že firma sa dohodla s ruským plynárenským koncernom Gazprom na rozšírení závodu na skvapalnený zemný plyn (LNG). „Vieme, že to je projekt, ktorý bude potrebovať silnú podporu, ak má uspieť. Jedným z cieľov môjho stretnutia s vami, pán prezident, je zabezpečiť podporu pre jeho realizáciu,“ cituje Beurdena agentúra Reuters.
Spoločnosť ExxonMobil, ktorá sídli v americkom Texase, je prítomná v Rusku viac než dve dekády. Investuje najmä do prieskumu ložísk ropy a zemného plynu v arktickej oblasti. Dlhodobo spolupracuje s Rosnefťom. Hoci produkcia v Rusku aktuálne tvorí len zhruba 1,5 % z globálnej ťažby spoločnosti, ExxonMobil pripisuje svojim ruským aktivitám veľký význam najmä do budúcnosti. Za perspektívny projekt sa dlhodobo považuje Sachalin-1, ktorého tri ložiská by údajne mohli produkovať 630 mil. barelov ropy ročne.
Moskva dúfa, že ExxonMobil bude investovať do prieskumu ložísk bridlicovej ropy na Sibíri, ako aj prieskumných prác v oblasti Arktídy. Ak si chce Rusko zachovať dennú produkciu na úrovni 10 mil. barelov ropy, pokračovanie spomínaných projektov je pre dosiahnutie tohto cieľa kľúčové.
V Rusku má rozbehnutých viacero projektov aj francúzsky Total alebo nórsky Statoil. V spolupráci s Rosnefťom rozvíja Statoil prieskumné aktivity na Sibíri, možnosti ťažby bridlicovej ropy hľadá aj na juhu krajiny. Smelé plány spoločnosti potvrdil aj vedúci medzinárodného vývoja a výroby Lars Christian Bacher. Statoil chce ešte v tomto roku uskutočniť v Rusku jeden prieskumný vrt, v roku 2015 ďalšie dva na západnej Sibíri. „Naše vzťahy s Rosnefťom boli dobré od prvého dňa a sú takými dodnes. Vždy išlo o profesionálny vzťah so zameraním na biznis. Na plánoch, ktoré máme pred sebou, sa nič nezmenilo,“ uviedol Bacher pre agentúru Reuters.
Statoil je jednou z mála medzinárodných spoločností, ktoré získali v Rusku licenciu na prieskum ropných ložísk. Ďalšími sú už spomínaný ExxomMobil alebo talianska Eni. Nórsky gigant je zároveň jediným prevádzkovateľom terminálu na stlačený zemný plyn (LNG) v Arktíde.
Sankcie na energetický sektor by mohli mať na Rusko negatívny dopad, podobne ako tomu bolo v 80. rokoch minulého storočia. Prijatie opatrení v takom rozsahu, ako tomu bolo v prípade Iránu, nepovažuje analytik Virtuse Energy pri súčasnom vedení EÚ a USA za pravdepodobné. „Rusko je kľúčový exportér, ktorý spolu so Saudskou Arábiou patria medzi najväčších producentov ropy na svete,“ uzavrel.
© energia.sk
K téme
