Osud Transpetrolu závisí od českého trhu
V minulom roku prepravil štátny prepravca Transpetrol celkovo desať miliónov ton ropy, pričom objem prepravy by sa mal v roku 2012 podľa predbežných informácií znížiť o viac ako dva milióny ton. Na porovnanie, celková technická prepravná kapacita ropovodu Družba predstavuje na území Slovenska okolo 20 miliónov ton ročne.
Zlý výhľad Transpetrolu naznačujú i hospodárske výsledky za ostatné roky. Zjednodušene, zatiaľ čo tržby z predaja služieb v období 2008 – 2011 stagnovali v intervale 55 – 58,2 milióna eur (maximum v 2009), celkové náklady na hospodársku činnosť narástli z pôvodných 39,7 v roku 2008 na 45,8 milióna eur v roku 2011. Po započítaní ostatných účtovných položiek sa celkový hospodársky výsledok znížil z takmer 17,9 milióna eur v roku 2008 takmer na 8,5 milióna eur v roku 2011.
Ďalšie podnikanie Transpetrolu bude závisieť najmä od vývoja na českom trhu. Ak odhliadneme od prepravy ropy pre rafinériu Slovnaft v Bratislave, kam putovalo minulý rok viac ako 60 percent objemu ropy, český trh je odpoveďou na otázku, či bude účtovná uzávierka slovenského štátneho prepravcu v čiernych, alebo červených číslach.
Konkurencia zo západu
Krátko po revolúcii vo vtedajšom Československu padlo strategické rozhodnutie o vybudovaní alternatívy k Družbe. Ropovod IKL sa spustil do prevádzky v roku 1996, pričom jeho ročná technická kapacita je desať miliónov ton ropy. Potrubie tak má zhruba o pätinu väčšiu kapacitu, než je ročná spotreba ropy v Česku.
Zaujímavý je aj vývoj na českom trhu s prepravou ropy. Štátny prepravca Mero ČR v novembri oznámil, že od spoločnosti Shell odkupuje časť jej podielu v Transalpinskom ropovode TAL, čo môže byť impulz pre nárast významu dovozu ropy do Česka práve cez IKL.
Treba tiež doplniť, že pred dvoma rokmi podpísali Mero ČR a prevádzkovateľ TAL dohodu, podľa ktorej si môžu české rafinérie v prípade núdze prepraviť cez IKL väčšie než zmluvné objemy bez dodatočnej finančnej kompenzácie.
Český minister priemyslu a obchodu Martin Kuba nedávno pre Lidové noviny naznačil, že by prepojením štátnych firiem Mero a Čepro mohol vzniknúť štátny ropný holding, ktorého úlohou by malo byť získanie aspoň menšinového podielu v českých rafinériách. „Našou prioritou je zachovanie petrochemického priemyslu v Česku,“ vysvetlil.
Niekto z trhu odíde
Jeho slová možno chápať i v kontexte prebytku rafinérskych kapacít v Európe. Medzinárodná energetická agentúra konštatovala, že súčasná denná spracovateľská kapacita Únie v objeme 15,5 milióna barelov ropy by sa mala znížiť zhruba o 2,3 milióna barelov, aby sa marže rafinérií opäť dostali na úroveň spred krízy.
Celkový prebytok rafinérskych kapacít sa však odhaduje na päť až šesť miliónov barelov denne. Rafinérie v Únii preto bojujú o to, kto na trhu zostane a kto odíde. V prípade, že by z trhu odišla i niektorá česká rafinéria, pre Transpetrol by bol ďalší pokles prepravy vážnym existenčným problémom a impulzom na zásadnú reštrukturalizáciu.
Pre Transpetrol existuje jediné riešenie, ktorým je čiastočné odpútanie sa od českého trhu. Musí byť v záujme štátnej firmy nachádzať i ďalšie trhy. V tomto kontexte je rozhodujúca najmä realizácia ropovodu BSP, ktorý by mal spojiť Bratislavu s rafinériou OMV v rakúskom Schwechate. Ročná technická kapacita projektu sa plánuje na 3,4 milióna ton ropy s možnosťou dodatočného zvýšenia na päť miliónov ton.
Či sa však potrubie, ktoré sa dostalo do verejnej diskusie ako „ropovod cez Žitný ostrov“, postaví, je otázkou bez odpovede. Napriek tomu by ropovod BSP mohol byť odpoveďou na mnohé otázky, ktoré dnes zamestnávajú manažment Transpetrolu.
Upozornenie: Text vyšiel 7. decembra 2012 v tlačenom vydaní denníka SME.
(c) energia.sk
K téme
