Odpadové teplo. Na Slovensku cesta zarúbaná?
Energetika budúcnosti sa zakladá na maximálnej efektívnosti. Tomuto trendu sa musia prispôsobovať tiež systémy centralizovaného zásobovania teplom (CZT). Teplári by ich radi videli ako nástroj na udržanie rovnováhy medzi výrobou a spotrebou, ktorý prepojí rôzne formy energie. Obnoviteľné zdroje začali prenikať do slovenských CZT už pred niekoľkými rokmi, a to najmä v podobe drevnej biomasy. Podstatne slabší záujem je u nás zatiaľ o koncept využitia prebytočného tepla, ktoré sa väčšinou bezhlavo vypúšťa do okolia.
Nemuselo by to tak byť, pretože zdrojov odpadového tepla je mnoho. Môže byť viazané na rôznej teplonosné prostredie, vodu, vzduch alebo spaliny. Vzniká pri technologických procesoch vo fabrikách. Príkladom sú aj dátové centrá, ktoré sú energeticky náročné, lebo si vyžadujú kontinuálne chladenie. No vyrobené teplo iba vypúšťajú do ovzdušia cez chladiče. „Nová cesta smeruje k tomu, aby sme toto teplo zachytili a využili, lebo za toto teplo platiť netreba. Už je vyrobené,” vysvetľuje Ivan Ďuďák zo Slovenského zväzu výrobcov tepla. „To isté platí aj o odpadnom teple z priemyselných procesov.”
Na zužitkovanie odpadového tepla vyzývajú aj stratégie Bruselu. „Prebytočné teplo má najlepšiu možnosť byť využité práve prostredníctvom CZT,“ doplnil. Systémy CZT sa podľa neho nemusia stať prežitkom minulosti, ak sa teplári chopia ponúkaných príležitostí. Technologický vývoj takémuto scenáru praje, čo pozitívne vplýva na výšku potrebnej investície. „Spravidla treba natiahnuť nejakú rúru, postaviť technológiu, aby ste teplo zachytili,“ poznamenal.
Vyčísliť potenciál odpadového tepla v SR je však náročné. Presné štatistiky zatiaľ neexistujú. „Sú menšie mestá, ktoré takýto potenciál majú veľmi malý a to odpadové teplo sa týka možno nejakých maličkých prevádzok. Potom sú veľké mestá ako Bratislava, kde sú fabriky s veľkým potenciálom využitia.“
Mínusom sú stále legislatívne bariéry
Regulácia na Slovensku zatiaľ s touto alternatívou nepočíta. Ak chcete splniť všetky aktuálne platné legislatívne povinnosti, je náročné nastaviť obchodný vzťah medzi partnermi tak, aby bol obojstranne výhodný. Teplári volajú po odbremenení dodávateľa tepla. Ten, kto dnes zvyškovým teplom disponuje, sa považuje za výrobcu, ktorý vykonáva dodávku za účelom zisku. Musí mať preto vydané od ÚRSO platné povolenie na podnikanie v tepelnej energetike.
Otázne je predovšetkým to, ako sa stanoví cena takéhoto nakupovaného tepla. Podľa platnej legislatívy musí byť dvojzložková a podliehať schváleniu úradu. Neznámou je v tomto prípade fixná zložka resp. spôsob určenia regulačného príkonu a takisto dodržiavanie štandardov kvality. „Je tu stále veľa problémov, ktoré nie sú vyriešené, visia vo vzduchu,“ dodal Ďuďák. No zo strany ÚRSO a rezortu hospodárstva podľa neho existuje prísľub, aby sa tieto nedostatky vyjasnili.
Teplo z Bohuníc vykuruje Trnavu
Na princípe odpadového tepla funguje aj vykurovanie Trnavy, ktorú zásobuje jadrová elektráreň v Jaslovských Bohuniciach. Ešte koncom 80. rokoch minulého storočia bol vybudovaný tepelný napájač, ktorý prepojil atómku s mestom. Vďaka variabilnej zložke, kde sa premietajú náklady za palivo, platia obyvatelia Trnavy za teplo dlhodobo najmenej z celej krajiny. Teplo z Bohuníc zásobuje aj časť Hlohovca a Leopoldova. V druhej atómke v Mochovciach ale podobné riešenie neexistuje, vyrobené teplo končí v chladiacich vežiach. „Je to otázka na zamyslenie pre štát, ako naložiť s týmto teplo a či neinvestovať do privádzača do Levíc,” vyzval kompetentné subjekty šéf SZVT Stanislav Janiš.
Rozvoj akumulačnej schopnosti centralizovaného vykurovania je spojený s ďalšou, štvrtou generáciou systémov CZT. „Existujúce centrálne systémy zásobovania energiou budú vďaka vybudovanej infraštruktúre riadiť procesy výroby a dodávky tepla či chladu. Len prostredníctvom tejto vybudovanej energetickej infraštruktúry je možné tieto ambície dosiahnuť,“ povedal na konferencii SZVT Paul Voss, výkonný riaditeľ Euroheat & Power z Belgicka.
Slovenské teplárenstvo dnes čelí mnohým problémom. Prechod na moderné vykurovanie štvrtej generácie sa tak môže zdať príliš odvážnou predstavou. A hoci sa nezačína na zelenej lúke a každý lokálny systém CZT je unikátom, transformácia v domácich podmienkach bude behom na dlhú trať. Šéf teplárov je však optimista. „O desať rokov budeme určite ďalej,“ uzavrel Janiš.
© energia.sk
K téme
