Od havárie v bohunickej A1 uplynuli štyri desaťročia
Osádzanie parogenerátora v roku 1970. Foto: Marta Ďurišová
Vo svojej dobe mala byť atómová elektráreň A1 v Jaslovských Bohuniciach jedným z najprogresívnejších a najvýkonnejších typov energetických zariadení. Jej výstavba sa po dvojročnej príprave projektu začala v roku 1958 a ukončila o 14 rokov neskôr.
Jadrový blok A1 sa po skúškach dňa 25. decembra 1972 prifázoval k energetickej sieti. Sovietsky reaktor s označením KS-150 využíval ako palivo neobohatený (prírodný urán), pričom o chladenie sa staral oxid uhličitý (CO2) a moderáciu ťažká voda (oxid deutéria D2O).
Budovanie chladiacich veží na jadrovej elektrárni A1. Foto: Marta Ďurišová
Výhodou A1 malo byť plnenie jadrového paliva počas prevádzky reaktora, teda bez odstávky potrebnej na výmenu. Táto schopnosť sa nakoniec stala osudnou. V relatívne krátkej histórii prevádzky zdroja došlo k dvom závažným nehodám a obidve sa odohrali počas výmeny paliva.
Prvá závažná nehoda na bloku A1 sa odohrala 5. januára 1976. V dôsledku neúplného uzamknutia tesniacej zátky palivovej kazety sa čerstvý palivový komplet vystrelil z reaktora do reaktorovej sály, do ktorej začal unikať oxid uhličitý. Dvaja zamestnanci nestihli utiecť cez únikové dvere a prišlo o život udusením.
Celkový záber na A1 v roku 1974 Foto: Marta Ďurišová
Chyba v montáži tesniacej zátky totiž spôsobila, že nedošlo k úplnému vysunutiu zaisťovacích kameňov v technologickom kanáli reaktora. Chladiaci plyn unikal do ovzdušia. Tragédii zabránil zamestnanec transportnej technologickej časti reaktora Viliam Pačes, ktorého istil dozimetrista Milan Antolík, vybavený dýchacím prístrojom a špeciálnym ochranným odevom.
Druhá nehoda sa odohrala dňa 22. februára 1977. Pracovníci montáže nedostatočne vyčistili palivový článok od silikagélu, ktorý sa používa na absorbovanie vlhkosti v konštrukčných častiach článkov počas ich transportu. Po zasunutí palivového článku do aktívnej zóny sa vplyvom silikagélu výrazne znížil prúdenie chladiaceho plynu.
Bloková dozorňa A1 s obsluhou elektrárne. Foto: Marta Ďurišová
Došlo tak k lokálnemu prehriatiu palivového článku a následnému poškodeniu nielen daného kanálu reaktora, ale aj okolitých technologických kanálov reaktora. Keďže do plynového chladiaceho okruhu vnikla ťažká voda, v dôsledku vlhkosti sa poškodilo pokrytie všetkých palivových článkov v aktívnej zóne. Primárny okruh sa silno kontaminoval štiepnymi produktmi. Netesnosti na parogenerátore dokonca spôsobili, že čiastočne bol napadnutý aj sekundárny okruh.
Privezenie častí reaktorovej nádoby na stavenisko A1. Foto: Marta Ďurišová
Na medzinárodnej stupnici INES bola v poradí druhá nehoda v bloku A1 vyhodnotená 4. stupňom. Pre porovnanie, Černobyľská havária sa vyhodnotila najťažším stupňom číslo 7.
V roku 1979 vláda ČSSR rozhodla, že prevádzka A1 sa neobnoví a začne sa jej likvidácia.
Atómová elektráreň bola v prevádzke 19.261 hodín, vyprodukovala 1.464 GWh a dodala do siete 916 GWh elektriny. Dosiahla maximálny inštalovaný výkon 127 MW.
Montáž palivových článkov v uzle čerstvého paliva. Foto: Marta Ďurišová
© energia.sk