OZE sú rizikom i pomocou pri výpadkoch elektriny
Elektrizačné sústavy v Európe tvoria komplexný systém a narušenia alebo poškodenia sietí, obzvlášť dnes, keď sú navzájom poprepájané, môžu ovplyvniť milióny ľudí, viesť k stratám na životoch, mnohonásobným environmentálnym dopadom a kaskáde vzájomne prepojených hospodárskych strát. Uviedol to v piatok (10.10.) generálny tajomník Energetickej charty Urban Rusnák na úvod medzinárodného fóra s názvom „Securing Energy Supply – How to better protect energy networks from disruptions“.
Sústavy sú podľa neho zraniteľné v prípade akýchkoľvek neštandardných situácií, pričom ich odolnosť voči výpadkom ohrozuje aj nadštandardné pripájanie obnoviteľných zdrojov energií, ktoré sú z hľadiska výroby energie nepredvídateľné a slabo korigovateľné.
„Je preto potrebné venovať zvýšenú pozornosť príprave energetických sietí na takéto situácie a nájsť správny model integrácie OZE do sietí aj na európskej úrovni,“ dodal Rusnák.
Legislatívny rámec
Marián Nicz z ministerstva hospodárstva predstavil základné legislatívne akty týkajúce sa ochrany kritickej infraštruktúry, vrátane v neenergetických sektoroch, a to zákon 45/2011, ktorým sa do slovenského práva prebrala smernica Rady 2008/114/ES. Poukázal aj na vyhlášku ministerstva 416/2012, ktorá upravuje postup pri uplatňovaní opatrení pri stave núdze v elektroenergetike a v krízových situáciách plynárenstve. Spomínanými situáciami sa zaoberajú aj paragrafy 20 a 21 zákona o energetike.
Legislatíva týkajúca sa stavu núdze v elektroenergetike je podľa Nicza v súčasnosti v procese aktualizácie, v rámci ktorej sa kladie dôraz na preventívne opatrenia a stanovenie rámca pre tzv. núdzové testy v odvetví, obdobne ako sa naposledy uskutočnili ešte v roku 1996.
Vplyv prerušenia dodávok plynu na elektroenergetiku
Nicz pripomenul Európsku stratégiu energetickej bezpečnosti z mája 2014, na základe ktorej členské štáty uskutočnili záťažové testy bezpečnosti dodávok plynu. Tie presiahli aj do sektora elektroenergetiky.
Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) a ministerstvo hospodárstva spoločne vyhodnotili, že potenciálne zastavenie dodávok plynu by malo len obmedzený vplyv na stabilitu našej sústavy kvôli nízkemu podielu elektriny vyrábanej z plynu. Vo všeobecnosti má SEPS k dispozícii nakúpené služby regulácie (podporné služby) v dostatočnom objeme, aby dokázala udržiavať výkonovú rovnováhu sústavy aj v prípade náhlych výpadkov väčších zdrojov.
„Ochrana kritickej infraštruktúry je nikdy nekončiaci proces,“ poznamenal František Pecho, výkonný riaditeľ sekcie SED v spoločnosti SEPS.
Spomedzi rôznych hrozieb pre kritickú infraštruktúru, ako sú prírodné katastrofy, terorizmus, vojna vrátane ekonomickej, kde dopad aktivít prevádzkovateľa sústavy k ich odvráteniu je minimálny až prakticky žiaden, poukázal aj na riziko nedostatočného finančného plánovania pre investície a údržbu. Pri predchádzaní tomuto riziku má naopak prístup prevádzkovateľa prenosovej sústavy svoj význam.
Ľudský faktor a zlé rozhodnutia
Ďalšou hrozbou pre elektrizačnú sústavu sú ľudské chyby, ktoré vedú k veľkým technologických nehodám, ale aj rozsiahlym blackoutom. Zatiaľ čo v médiách sa často hovorí o haváriách v jadrových zariadeniach, málokedy sa podľa neho spomínajú nehody, ku ktorým dochádza napríklad pri inštalácii a údržbe veterných turbín.
Prvky kritickej infraštruktúry sú podľa Pecha ohrozené aj zlými rozhodnutiami Európskej komisie o masívnej podpore obnoviteľných zdrojov, ktoré viedli k deformácii trhu s energiami a ukončeniu prevádzky zdrojov, ktoré by boli nápomocné pri predchádzaní zlyhaní v sústave a pri jej obnove.
František Pecho poukázal na úspešný test štartu z tmy, ktorý SEPS v polovici júna uskutočnila v spolupráci so Slovenskými elektrárňami, Východoslovenskou distribučnou, Teplárňou Košice a DG Energy.
Význam OZE a ostrovných prevádzok
Ivan Beneš, podpredseda Českého národného výboru pre obmedzovanie následkov katastrof, zdôraznil potrebu zvyšovať odolnosť sietí zásobujúcich predovšetkým mestá a urbánne oblasti, kde žije vysoký podiel obyvateľstva, sú pilierom tvorby HDP a a tiež sídlom hlavných inštitúcií.
„Elektrina je síce súkromný statok, ale bezpečnosť je statok verejný,“ poznamenal. Vzhľadom k našej závislosti na elektrine nie sme schopní zaistiť základné potreby človeka nutné k prežitiu, uviedol Beneš s tým, že zabezpečiť elektrinu je rovnako podstatné ako zabezpečiť vodu a potraviny.
Výpadky elektriny vyplývajúce zo straty stability v sústave, napr. v dôsledku prerušovaných dodávok elektriny z OZE, trvajúce niekoľko hodín až dní, sú síce podľa neho náročné, ale nie vážne. Obnovenie funkcie poškodených stožiarov alebo vedení či už v prípade prírodných živlov alebo úmyselného poškodenia, však môže trvať dni až týždne. K najvážnejším výpadkom dochádza v prípade poškodenia viacerých transformátorov, pri ktorých návrat do normálu môže byť v horizonte až niekoľkých mesiacov.
Beneš vysvetlil, že pri budovaní a udržiavaní sústavy majú význam tzv. ostrovné systémy, ktorými je možné znížiť riziko rozvratu komunity v krízových situáciách. Veľkú rolu pripísal aj distribuovanej výrobe z OZE.
„Obnoviteľné zdroje sú dôležité v čase krízy, pretože ak je zničená infraštruktúra, prítomnosť výroby z OZE ukáže, koľko ľudí dokáže prežiť,“ zdôraznil. „K obnoviteľným zdrojom sa musíme správať ako k poľnohospodárstvu, vedieť ako z nich mať úžitok a uchovávať ich.“
© energia.sk