Obšivaný: Teplárenstvo potrebuje dlhodobú víziu
Nestabilné legislatívne prostredie či nekontrolované odpájanie sa od zdrojov centrálneho vykurovania. O aktuálnych problémoch i výzvach teplárenstva na Slovensku hovoril v pondelok (15.6.) Miroslav Obšivaný, člen predstavenstva spoločnosti STEFE SK, ktorý vystúpil v Bratislave na konferencii „Ako naštartovať investície na Slovensku a v EÚ“.
Systémy CZT dnes vyhrievajú približne tretinu Slovenska, nájdeme ich v 306 mestách a obciach. Obšivaný upozornil, že v rámci EÚ je cenová regulácia teplárenstva špecifikom krajín strednej a východnej Európy.
Chýba dlhodobá vízia
Súčasná regulačná politika v oblasti teple podľa neho nedostatočne nadväzuje na štátnu energetickú politiku, ktorá určuje smerovanie odvetvia na 30 rokov. Výsledkom je tak nestabilné legislatívne a investičné prostredie. „My ako investori v energetike neplánujeme na 2 či 3 roky dopredu, potrebujeme dlhodobú víziu,“ doplnil.
Pretrvávajúcim problémom teplárov je rozmach malých domových kotolní. Nesystémové odpájanie od CZT sa podľa Obšivaného dotkne sociálne slabších vrstiev občanov, ktorí v systéme zostanú a zdražie im účet za teplo.
Novela zákona o tepelnej energetike je v platnosti už viac než rok. Mala priniesť zrovnoprávnenie všetkých výrobcov tepla, no podľa Obšivaného sa v praxi často naráža na problém nejednotného výkladu legislatívy.
Ako kontraproduktívny označil roztrieštený postup na úrovni ministerstiev. Za nepochopiteľné považuje, ak Štátny fond rozvoja bývania podporí dotáciou výstavbu domácej kotolne. „My zainvestujeme peniaze z fondov EÚ do modernizácie tepelného hospodárstva. Na druhej strane, štát podporí odpojenie od CZT. To je veľmi neefektívne nakladanie s financiami,“ dodal.
Snahu niektorých opozičných poslancov, ktorí sa snažia o zmenu zákona o teple, označil za populizmus. Opozícia argumentuje, že cena tepla vyrobeného v centrálnom zdroji je drahšia než v domovej kotolni. Takéto tvrdenia sa ale podľa Obšivaného neopierajú o serióznu prípadovú štúdiu. „Legislatívne zmeny sa snažia presadiť bez vážnych argumentov,“ skonštatoval.
Ekológia na chvoste
Najefektívnejším spôsobom výroby tepla je podľa Obšivaného kogenerácia. Za brzdu pre KVET na Slovensku považuje nastavenie výkupných cien, ktoré je také nízke, že výstavba kogeneračných jednotiek sa investorom ekonomicky neoplatí.
V rozvoji teplárenstva by sa mali viac angažovať aj samotné mestá. Ako zástupcovi rakúskej firmy mu prekáža, že na Slovensku pretrváva nezáujem o ochranu životného prostredia a investovanie do ekologických technológií.
Podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič vo svojom príspevku zdôraznil, že až 40 % energie, ktorú platia spotrebitelia v členských krajinách EÚ, sa spotrebuje na kúrenie a chladenie budov.
Debatu o CZT považuje za komplexnú, v štátoch EÚ podľa neho neexistuje jednotný prístup. Zatiaľ čo v škandinávskych krajinách, najmä vo Fínsku, dominuje centrálne vykurovanie, ktoré je vysoko efektívne a cenovo dostupné, v iných štátoch prebieha výroba tepla individuálne. CZT na Slovensku podľa neho utrpelo tým, že sa doňho desaťročia neinvestovalo.
Názory odzneli na konferencii „Ako naštartovať investície na Slovensku a v EÚ“. Organizátorom bola Slovensko – rakúska obchodná komora v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku.
© energia.sk