Obnoviteľným zdrojom energie dala väčší priestor i havária vo Fukušime
Tretia najväčšia nehoda za posledných 40 rokov v krajine vychádzajúceho Slnka, v krajine kde surovinový potenciál nie je ideálny, v krajine ktorá patrí medzi tie s najväčším množstvom jadrových elektrárni na svete, sa už v auguste minulého roka snažila znížiť závislosť na jadrovej energetike a urobiť prvé kroky smerom k OZE. Práve krajina, kde je seizmická aktivita vysoká, sa rozhodla diverzifikovať svoje zdroje a tak predchádzať vzniku ešte väčšej závislosti na jadre. V dôsledku nestabilných podmienok a častých zemetrasení tak nemôže byť kladený dôraz len na výstavbu nových jadrových elektrárni, ale postupne treba dať priestor bezpečnejším a obnoviteľným zdrojom. Otvorenie otázok sústredených na energetickú politiku v Japonsku bolo samozrejmosťou. Zatiaľ čo vláda plánovala expanziu jadrovej energie na celkovom energetickom mixe od 30 do 50 %, dnes je rozhodnutie iné. Prehodnotila sa situácia a japonská vláda redukovala plánovaný podiel jadrovej energie niekde pod hranicu 30%, a tak dala možnosť rozvoja OZE. Prvé konkrétne výsledky novej energetickej politiky sa očakávajú v lete tohto roka.
Švajčiarsko má v súčasnosti päť jadrových elektrárni, ktoré tvoria okolo 40%-ný podiel elektriny v krajine. Do roku 2034 krajina plánuje vypnúť všetky jadrové elektrárne. Jednou z alternatív pre kompenzáciu týchto zdrojov je práve výrazný rozvoj OZE.
Čína svoj postoj k energetickej politike výrazne nezmenila ani po Fukušime. V dôsledku toho, že dnes približne 80 % elektriny pochádza z uhoľných elektrárni, sa rozhodla výrazne redukovať emisie skleníkových plynov prechodom práve na jadrové elektrárne. Do roku 2020 plánuje rozvoj jadrových inštalácií na úroveň 60 GW a do roku 2050 na 400 GW. Zároveň je však krajinou s najväčším svetovým trhom veternej energetiky. Do roku 2020 plánuje celkovú inštaláciu veterných elektrárni na úroveň 150 GW, čo zhruba predstavuje obnoviteľné a konvenčné kapacity v súčasnej dobe inštalované v Nemecku.
Dnes sa nachádzame v období, kedy čelíme najrýchlejšiemu nárastu a nasadeniu OZE. V období, kedy obavy o energetickú bezpečnosť rastú a potreba reagovať na zmenu klímy sa zvyšuje, prichádza „dospievanie“ OZE, ktoré však často prináša i problémy, najmä v čase hospodárskej krízy. OZE možno využiť všade, kde sa nachádza jeho prirodzený potenciál. Zabezpečia nám väčšiu diverzifikáciu a decentralizáciu energetických zdrojov, zmiernia klimatické zmeny, závislosť na fosílnych palivách a jadrovej energii sa zníži, energetická bezpečnosť sa môže posilniť. Zároveň sa pozornosť môže obracať i na rozvoj regiónov, najmä vidieckych, kde badať možnosť posilnenia zamestnanosti.
Slovensko začalo s aktívnou podporou OZE v roku 2009. Transformácia energetických zdrojov bude podľa viacerých trvať ešte niekoľko rokov. Dovtedy bude energetickou základňou najmä jadrová energia a zemný plyn. Spolu s nimi však môže dochádzať k výstavbe solárnych, veterných či vodných elektrárni. OZE sú strategickým kapitálom spoločnosti. Rozptýlená energia sa nachádza všade okolo nás. Slovensko má veľký potenciál pre racionálne využitie OZE vo svoj prospech. Máme dostatok vody i dní so slnečným svitom. Viaceré predpovede naznačujú, že do obdobia 5 rokov bude solárna energia k dispozícii za trhovú cenu v plnohodnotnej kvalite. Pri kombinácii prirodzenej motivácie investora a spoločenskej potreby môže i na Slovensku obnoviteľná energia tvoriť významný podiel na energetickom mixe.
K téme
