Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Slovintegra Levice - energia.sk
1
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Elektráreň Slovintegra v Leviciach
7. septembra 2017 Obnoviteľné zdroje OZE od Energia.skSITA

Boja sa teplári zeleného lokálneho zdroja?

Asociácia združujúca výrobcov energie zo slnka a obnoviteľných zdrojov SAPI nedávno predstavila koncept takzvaného lokálneho zdroja, ktorý by mal domácnostiam aj firmám uľahčiť výrobu elektriny napríklad zo slnka, biomasy alebo v kogeneračnej jednotke primárne pre vlastné potreby. Bol by bez nároku na doplatok, vyplácanie ktorého sa dnes zrkadlí vo zvyšujúcej sa cene elektriny. Podporu by nemal dostať ani vo forme výkupu za cenu na straty či prenesením zodpovednosti za odchýlku. V prípade prebytku v produkcii nad 10 % predpokladanej ročnej výroby by prevádzkovateľ distribučnej sústavy mohol lokálny zdroj odpojiť.

Na tomto návrhu SAPI podľa vlastných slov pracovalo niekoľko rokov. Odborníci o ňom verejne diskutovali napríklad vlani v novembri na konferencii v Bratislave. Už vtedy koncept lokálneho zdroja pozitívne prijali zástupcovia dvoch prítomných regionálnych distribučiek – ZSD a VSD, a táto podpora podľa našich informácií stále trvá. SSE-Distribúcia má voči nemu určité výhrady, ktoré by mali byť skôr technického charakteru.

Asociácia už o svojom návrhu diskutovala s prevádzkovateľom prenosovej sústavy (SEPS), regulačným úradom (ÚRSO) či ministerstvom hospodárstva a chce ho presadiť  v rámci pripravovanej novely zákona o OZE a zákona o energetike.

Ministerstvo hospodárstva potvrdilo, že koncept lokálneho zdroja dôkladne posudzuje. Podľa hovorcu MH SR Maroša Stana môže prispieť k zvýšeniu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (OZE), z pohľadu rezortu je v ňom však niekoľko otvorených otázok. „Nastavenie legislatívy pre tento koncept musí zabezpečiť aj bezpečnosť a stabilitu distribučnej sústavy,“ upozornil Stano pre TASR.

Jeden za všetkých, všetci za jedného

Hoci to vyzerá tak, že lokálny zdroj by mohol pomôcť ušetriť náklady za energie domácnostiam a tiež formou samovýroby zvýšiť konkurencieschopnosť podnikov, nie všetci hráči na trhu s energiami sú tomuto návrhu naklonení. Kolektívne ho nemieni podporiť napríklad Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ), a to kvôli vetu jedného z jej členov. Dva od seba nezávislé zdroje nám potvrdili, že sa proti nemu tvrdo postavil zväz teplárov (SZVT).

Podľa našich zistení by pritom niektoré teplárenské spoločnosti návrh podporili. Z dôvodu platného stop stavu totiž nemôžu do distribučnej sústavy pripojiť svoje kogeneračné jednotky, v ktorých vyrábajú elektrinu výlučne pre svoje potreby a musia ich prevádzkovať v ostrovnom režime.

„Z pohľadu definície tzv. lokálneho zdroja elektriny sa navrhované znenie na prvý pohľad zdá byť bezproblémové až na to, že na výrobcov elektriny z lokálneho zdroja (počet nevieme) sa vzťahujú úľavy oproti iným výrobcom elektriny pripojených na distribučnú, alebo prenosovú sieť (napr. bezplatné pripojenie, výroba a predaj elektriny nie je podnikanie, oslobodenie od dane, pri výstavbe nie je treba stanovisko prevádzkovateľa siete a podobne),“ uviedol v reakcii na naše otázky predseda predstavenstva SZVT Stanislav Janiš. „Elektrina je však sieťové odvetvie, spojené nádoby všetkých jej účastníkov. Ak niekomu uberiem, inému musím pridať.“

„Dnes je veľmi citlivá každá legislatívna zmena a jej dopad na cenu energie. Preto, aj keď sa jedná o „lokálny“ zdroj, bude mať vplyv na celý systém, na všetkých jeho účastníkov a z tohto dôvodu je podľa nás potrebné návrh podrobiť podrobnejšej analýze a následne ho vyhodnotiť,“ tvrdí Staniš.

SAPI oponuje

S týmito výhradami ale SAPI ostro nesúhlasí. „Z uvedenej argumentácie vyplýva, že SZVT síce žiada vypracovanie podrobnejšej analýzy – nedalo si však námahu ani poriadne preštudovať dôvodovú správu, verím, že neúmyselne,“ uviedla riaditeľka SAPI Veronika Galeková.

„Lokálny zdroj je filozoficky niečo, čo je absolútne logické pri vykurovaní domov, používaní vlastnej studne, pestovanie zeleniny na záhrade, či pri pečení domáceho chleba,“ uviedla pre náš portál Galeková. „Tak ako mám právo vykopať si na vlastnej záhrade za svoje vlastné prostriedky studňu a vodu z nej používať v miere, akú uznám za vhodné – investovala som vlastné prostriedky a nikto sa nepýta, koľko som spotrebovala, ako som spotrebovala, či dokonca žiadal akékoľvek podieľanie sa na verejnom vodovode, z ktorého mám právo ak chcem, ale nie povinnosť, odoberať vodu, tak lokálny zdroj investuje vlastné financie na vybudovanie vlastného energetického zariadenia a je povinný si 90% svojej ročnej výroby spotrebovať u seba.“

Každý prevádzkovateľ lokálneho zdroja by bol podľa nej naďalej odberateľom z verejnej elektrickej siete, za ktorú platí stanovenú sumu plus poplatky za udržiavanie a participáciu na systéme, TPS, za vlastnú odchýlku a pod. „Spotrebu vyrobenej energie je povinný perfektne zmanažovať na min 90 % z toho, čo vyrobil – resp. použiť u seba celú vyrobenú elektrinu. Inak mu hrozia sankcie,“ vysvetlila Galeková. Za „mylné a zavádzajúce“ označila konštatovanie, že by takýto zdroj nevyžadoval stanovisko distribučky, keďže v dôvodovej správe aj paragrafovom znení návrhu sa píše, že „lokálny zdroj je však potrebné riadne pripojiť do distribučnej sústavy, čomu predchádza štandardný proces žiadosti, schválenia a uzatvorenia zmluvy o pripojení s príslušným prevádzkovateľom distribučnej sústavy.“

Napokon pripomenula, že diskusia o tomto návrhu prebiehala niekoľko mesiacov na odbornej úrovni v spolupráci s dvomi distribučnými spoločnosťami, ktorých výhrady boli aj zapracované. Argumenty ohľadom návrhu chcelo podľa nej SAPI prebrať aj s členmi RÚZ vrátane teplárov, avšak debata dosiaľ neprebehla.

Teplo ako vo vatičke

Nech už sú argumenty jednotlivých strán akokoľvek silné, že ostražitosť prevádzkovateľov systémov centralizovaného zásobovania teplom (CZT) je pri lokálnom zdroji na mieste. Ak by sa totiž ukázali jeho výhody v elektroenergetike, mohol by byť precedensom aj pre oblasť teplárenstva a analogicky by sa mohlo postupovať aj pri budovaní vlastných zdrojov na vykurovanie.

Od mája 2014 pritom kvôli prísnym legislatívnym podmienkam platí faktický zákaz odpojenia odberateľov od CZT, obzvlášť ak jeho prevádzkovateľ využíva obnoviteľné zdroje. Pri žiadosti o výstavbu nových kotlov sa skúma aj možný negatívny dopad na hospodárnosť a energetickú efektívnosť existujúcich sústav tepelných zariadení a nákladov na teplo, a dodávateľ má tak rozhodujúci vplyv na to, aby sa od neho odberateľ neodpojil.

Obrovský záujem slovenských domácností o samovýrobu tepla a elektriny z obnoviteľných zdrojov potvrdzuje napríklad dotačný program Zelená domácnostiam, ktorý umožňuje obyvateľom lacnejšie si nainštalovať solárny kolektor či tepelné čerpadlo. Podľa údajov SIEA sa z celkového množstva dosiaľ preplatených poukážok 41 % týkalo slnečných kolektorov, 24 % tepelných čerpadiel, 24 % fotovoltických panelov a 11 % kotlov na biomasu. Podmienky tohto programu ale stanovujú, že inštaláciou zariadenia nesmie dôjsť k odpojeniu od účinného systému CZT alebo k zhoršeniu parametrov tohto systému, čo slúži ako ďalšia poistka proti odpájaniu domácností od centralizovaných systémov.

Teplárov sme sa preto pýtali, či vo svetle zmien pripravovaných Európskou komisiou (napr. prosumers a aktívni odberatelia, miestne energetické komunity, inteligentné siete a mestá, či liberalizácia trhu s teplom) je udržateľný súčasný slovenský koncept podpory CZT, ktorý obmedzuje odberateľa pri inštalácii zdrojov na výrobu elektriny a tepla. Priamu odpoveď sme však nedostali.

„SZVT privítal stratégiu Vykurovania a chladenia z dielne EK z februára minulého roka, ktorá upriamila pozornosť na  integrované energetické systémy, schopné plniť klimatické ciele nákladovo efektívnym spôsobom, bezpečne a udržateľne,“ uviedol Janiš. „To čo považujeme v zimnom energetickom balíku EK za nekoncepčné, je nesystémové až nekritické  priame a aj skryté prehlbovanie podpory zdrojov z obnoviteľnej energie bez vyčíslenia dopadov na spotrebiteľa,“ dodal.

TPS platia domácnosti i firmy

Hoci by spomínaný lokálny zdroj nemal mať žiaden nárok na verejné financie, šéf SZVT pripomenul, že vyplácanie výkupných cien pre OZE je dnes garantované na 15 rokov a súvisiaca tarifa za prevádzkovanie systému (TPS) významne zvyšuje koncovú cenu elektriny a aj tak stále vytvára obrovský deficit. Janiš zdôraznil, že nech už sa štát v budúcnosti rozhodne OZE podporovať cez cenu odobranej energie, alebo sa na ňu rozhodne čiastočne prispieť zo štátneho rozpočtu, „platiteľ bude vždy spotrebiteľ“.

TPS sa dnes skladá z viacerých zložiek – okrem obnoviteľných zdrojov, sa ňou dotuje aj kombinovaná výroby elektriny a tepla (KVET), ťažba a spaľovanie domáceho hnedého uhlia a časť činností operátora trhu OKTE. Vývoj zložiek tarify v posledných rokoch je nasledujúcej tabuľke:

Zdroj: ÚRSO

Z dotácií sa tešia aj teplári

„Systémy CZT nepoberajú žiadnu podporu, ani keď teplo vyrábajú z OZE,“ tvrdí Stanislav Janiš.

Z výsledkov prieskumu medzi členmi SZVT, ktorý si nedávno nechal samotný zväz vypracovať, vyplýva, že 8 % tepelne prepojených okruhov investovalo do zmeny palivovej základne v prospech obnoviteľných zdrojov, hlavne biomasy, alebo má kombinovanú výrobu. Tvrdenie o nepoberaní žiadnej podpory u CZT u nich teda tak úplne neplatí.

Aj tieto „teplárenské“ zdroje totiž majú v časti výroby elektriny nárok na podporu, ktorú platia koncoví odberatelia v TPS-ke. Štatistiky regulačného úradu dlhé roky potvrdzujú, že najväčšie doplatky na jednotlivé zdroje, ktoré dosahujú úroveň niekoľko miliónov eur, sú spoločnosti, ktoré sú sami alebo prostredníctvom dcérskych firiem aj členmi SZVT.

Doplatky cez 13 miliónov eur boli vlani vyplatené spoločnostiam Slovintegra Energy Levice a Teplárni Považská Bystrica, ktoré prevádzkujú kogeneračné zdroje na plyn. Takmer 10 miliónov eur dostala aj Tepláreň Košice, ktorá využíva plyn, uhlie i slnko, ďalších 5 miliónov eur zase Žilinská teplárenská vyrábajúca teplo a elektrinu z hnedého uhlia. V zozname takzvaných doplatkárov, ktorý každoročne publikuje ÚRSO, figuruje viac ako 30 členov zväzu teplárov, ktorí dostávajú podporu na výrobu elektriny z OZE či kogeneráciou.

Navyše spoločnosť PPC Energy (nie je člen SZVT), ktorá dodáva teplo Bratislavskej teplárenskej (člen SZVT), v tomto roku počíta s doplatkom takmer 20 miliónov eur, ktorý dostane za viac než 440 GWh elektriny vyrobenej kogeneráciu. Tým si odhryzne najväčšiu časť z doplatkového koláča a značne ovplyvní výšku TPS.

© energia.sk

K téme

Bezplatné novinky z Energia.sk raz týždenne:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov
Copyright © iSicommerce s.r.o. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.