Obnoviteľné zdroje a nemecký egoizmus
V utorok (10.1.) vydal prevádzkovateľ českej elektrizačnej prenosovej sústavy vyhlásenie, že zvažuje inštalovanie zariadení, ktoré by na nemecko-českej hranici v prípade potreby cielene znížili kapacitu na prenos elektriny. Dôvod je prostý: Vývoj v elektroenergetickom sektore v Nemecku sa čoraz častejšie podpisuje pod problémy, s ktorými si musia poradiť predovšetkým operátori elektrizačných sústav v Česku a Poľsku, tiež však i na Slovensku.
O extrémnom nápore na elektrizačnú sústavu na Slovensku v dôsledku nadprodukcie elektriny z veterných parkov na severe Nemecka sa podrobnejšie informovalo v septembri minulého roka. Podobné situácie sa však počas roka objavili viackrát. Český operátor informoval, že i počas troch týždňov, od 25. novembra 2011, musela elektrizačná sústava v najkritickejších okamihoch ustáť 3,5-násobne väčší výkon z Nemecka, než je inak „bežná“ tisícmegawattová hladina.
Nezodpovednosť
Dôvodov pre čoraz častejšie opakovanie náporov na elektrizačnú sústavu je niekoľko. Svoju rolu zohráva nepochybne i čoraz častejšie obchodovanie s elektrickou energiou na spotových trhoch, ktorých likvidita rastie. Spotové trhy sú veľmi dynamické a v závislosti od nich sa menia i fyzikálne toky elektrickej energie. V tomto období navyše vytvorilo počasie na Balkáne príležitosť pre stredoeurópskych obchodníkov. Tamojšie vodné zdroje nevyprodukovali pre suché obdobie toľko elektriny, aby jej objem pokryl regionálny dopyt. Balkán tak nakupoval komoditu viac aj v našom regióne.
V oveľa väčšej miere je však za objavujúce sa problémy zodpovedná energetická politika Nemecka. Ak i opomenieme polemiku o tom, či je vypnutie jadrových zdrojov v krajine do roku 2022 viac emocionálne alebo racionálne rozhodnutie, do popredia sa dostáva fakt, že vysoké tempo rozvoja obnoviteľných zdrojov nekorešponduje s posilňovaním vnútorných kapacít krajiny na prenos elektrickej energie.
Stavať gigawatty výkonu veterných a slnečných elektrární, ktoré sú odkázané na aktuálne meteorologické podmienky, a nebudovať súčasne vedenia pre prenos elektriny pod veľmi vysokým napätím zo severu na juh, je z hľadiska energetickej bezpečnosti nezodpovedné a tiež egoistické voči susedným krajinám. Na dôsledky poukázal český operátor teraz v utorok, v septembri minulého roka o „červenom stave“ informoval slovenský operátor.
Česká elektrizačná sústava vyhlásila, že zvažuje inštalovanie zariadení, ktoré by v prípade potreby dokázali znížiť kapacitu pre prenos elektriny na hranici s Nemeckom. Takýmto spôsobom by sa sieť ochránila pred prípadným preťažením v dôsledku zahraničnej nadprodukcie.
Nesystémová, ale pochopiteľná reakcia
Európska únia si stanovila cieľ vytvoriť do roku 2014 jednotný trh s energiami. Aby fungoval, národné trhy sa musia poprepájať rovnako alebo podobne, ako sú dnes prepojené napríklad český a slovenský trh. V takom prípade je kľúčovým predpokladom existencia dostatočných kapacít pre cezhraničný prenos elektriny. Z tohto pohľadu by teda inštalácia zariadení na zníženie kapacity pre prenos medzi Českom a Nemeckom, resp. Poľskom a Nemeckom určite nebola systémovým riešením.
Pokiaľ však operátori elektrizačných sústav v Nemecku neposilnia svoje vlastné kapacity pre prenos elektriny zo severonemeckých obnoviteľných zdrojov na juh krajiny, ktorý je tradične najväčším miestom spotreby, odpovedať inak sa zrejme nedá. Či už v záujme bezpečnosti sietí v Česku, Poľsku, ale pre galvanické prepojenie a „market coupling“ (prepojenie trhov) s Českou republikou aj v záujme stabilného fungovania elektrizačnej sústavy na Slovensku.
Aktuálnu diskusiu netreba vnímať ako boj proti rozvoju obnoviteľných zdrojov energie. Tiež platí, že existovať sa dá i bez jadra. V oboch prípadoch však treba na opačnú stranu váh položiť nemalé náklady, ktoré sa s takýmito zmenami v energetickom sektore spájajú. Dnes je jedna z misiek naklonená nižšie a udržateľná rovnováha sa nedá dosiahnuť inak, než zainvestovaním Nemecka do posilnenia a modernizácie vlastných elektrizačných sústav. A to v prvom rade vo vlastnom záujme, v druhom rade v záujme energetickej bezpečnosti Česka, Poľska či Slovenska.
Text vychádza 16. januára 2012 v tlačenom vydaní denníka SME (15.1. na SME.sk).
K téme
