Konferencia SPX: Trh s elektrinou je zmanipulovaný

V poradí už 20. konferencia SPX, ktorá sa konala minulý týždeň v Podbanskom, priniesla podnetné diskusie a výmenu skúseností so zakladateľmi obchodovania s elektrinou na Slovensku. Najčastejšie skloňovanými slovami boli nedôslednosť a nedomyslenosť politických zásahov, dohodnutých predovšetkým na úrovni EÚ.

Hlavný trh, ktorý určuje cenu a vývoj obchodu s elektrinou v Európe, je Nemecko. Krajina, ktorá nastúpila trend Energiewende, už teraz disponuje inštalovaným výkonom obnoviteľných zdrojov (OZE) približne na úrovni 50 tisíc megawattov. To znamená, že v lete, keď fúka a svieti, je spotreba v Nemecku de facto celá pokrytá z OZE.

„Tento segment vytlačil všetky ostatné zdroje na okraj trhu,“ vyzdvihol na úvod obchodného bloku Jozef Zuba zo spoločnosti Repower Trading ČR. Obnoviteľné zdroje vyrábajú bez ohľadu na to, či ich trh potrebuje alebo či je schopný ich absorbovať. Navyše majú garantované ceny a výnosy a producenti nie sú zodpovední za odchýlku. Zásahy politikov a ich nedomyslené rozhodnutia majú podľa Zubu najhoršie dopady na obchodníkov a účastníkov trhu.

„V tejto oblasti by som hovoril priam o manipulácii trhu,“ uviedol. „Ak EÚ hovorí, že má dôjsť k vytvoreniu liberalizovanému trhu, tak toto je podľa mňa najväčšia a najbrutálnejšia manipulácia trhu za čias trvania EÚ.“

Zmena podstaty

„Spoločným menovateľom súčasnej podoby trhu je nedôslednosť. Niekto príde s myšlienkou, pre ktorú sa ostatní nadchnú. Technicky vzdelaní ľudia sú vytláčaní na okraj a ich reálny pohľad nie je braný do úvahy,“ doplnil Arpád Tóth zo spoločnosti VSE.

Odborník v energetike Ján Pišta poukázal na to, že v energetickom biznise prebieha kvalitatívna zmena, zmena podstaty. „OZE sú podporované preto, že väčšina politikov ako svoju agendu uchytila otázku globálneho otepľovania, snahu urobiť niečo veľké a spasiť svet. Je to veľmi ľúbivá téma, ale myslím, že zneužívaná,“ poznamenal.

„Boli sme zvyknutí na systém, že najdrahšia elektrina je v špičke a najlacnejšia v noci. Tento systém už nie vždy platí a otáča sa to v závislosti na produkcii obnoviteľných zdrojov,“ potvrdil Dušan Košecký zo ZSE Energia. „Pripojenie nových OZE znamenajú pre obchodníka s elektrinou tragédiu. Sú síce súčasťou systému, ale nie trhu.“

Bezodný prepad cien

V súvislosti s krivkami vývoja cien jednotlivých komodít Zuba poukázal na to, že na konci júna 2008 stála elektrická energia 90 €/MWh, ropa 147 $/barel a uhlie 220 $/tonu. V súčasnosti sa ceny pohybujú okolo 28 €/MWh pri elektrine, ropa je na 37 $/barel a uhlie sa predáva za 43 $/t.

Psychologické hranice na úrovni 40 €/MWh či 30 €/MWh už boli pokorené a pri ďalšom vývoji cien sa panelisti obávajú pokračujúceho prepadu cien elektrickej energie až na hodnotu nula, kedy by sa surová elektrina stala len akýmsi bonusom.

Realitou sa stali aj záporné ceny. Tie sa začali v Nemecku a západnej Európe objavovať po tom, čo OZE produkovali najmä počas sviatkov veľké množstvo elektriny, ktoré dali na lokálnu burzu, kde bol minimálny dopyt. Raritou bol napríklad 52. týždeň roku 2012, kedy bola na nemeckej burze priemerná cena elektriny za celý týždeň menej ako 1 €, pričom počas niektorých hodín v dňoch 24.-26.12. sa dostali aj nižšie ako mínus 180 €/MWh.

„Cena baseloadu na budúci rok je okolo 28,50 €/MWh, ale nemecký zákazník platí 320 €/MWh, čiže cena energie ako komodity už tvorí menej ako 10 %,“ upozornil Jozef Zuba.

Podpora OZE

„Koncový zákazník však pokles ceny komodity na trhoch nevidí, pretože každý jeden regulátor zvyšuje príspevky na OZE,“ poznamenal Martin Ondko zo spoločnosti Magna Energia.  

Zároveň však pochválil ÚRSO. „Regulátor milo prekvapil a urobil krok smerom k trhu,“ uviedol s odkazom na to, že úrad na budúci rok stanovil cenu elektriny na straty na úroveň okolo 33,8 €/MWh, čo sa takmer približuje cene elektriny na slovenskom trhu. Pre rok 2015 bola spomínaná cena (tzv. ACESTR) stanovená na úrovni 44 €/MWh.

Zástupca VSE však upozornil, že cena na straty je len jedna časť pravdy – rieši len jeden fenomén a tým je regulácia koncovej ceny pre domácnosti. Vzhľadom na garantovanú výkupnú cenu pre výrobcov z OZE, koncový odberateľ hradí výrobcom ešte doplatok. Objem vykúpenej elektriny z OZE, ktorá je na pleciach regionálnych distribučných spoločností, u nás ročne dosahuje asi 5 TWh.

Viacerí panelisti sa zhodli na tom, že proces podpory obnoviteľných zdrojov nemá nič spoločné s energetikou a ide o výpočet finančných modelov. Proces je netransparentný a chyba sa stala už na začiatku, keď sa uviedla garancia umelej ceny elektriny, ktorá je ináč voľne obchodovateľná.

Arpáda Tótha v súvislosti s tohtoročnou stratou podpory pre časť výrobcov z OZE/KVET mrzí, že mnohí postihnutí producenti vnímajú obchodníkov, ktorí pre distribučky elektrinu z OZE obchodujú, ako „darebákov“. „V celej hre sú obyčajnými vazalmi,“ uviedol. Sami totiž nespôsobili vzniknutú situáciu, ani nezverejnili žiaden zoznam výrobcov, ktorí nedostanú podporu, avšak majú povinnosť držať sa tohto zoznamu, ktorý vydala distribučka. Napriek tomu VSE napomáha týmto výrobcom, napr. v rokovaniach s bankami ohľadom odkladu splátok a podobne. „Myslím, že celkom férovo sme im ponúkli, že elektrinu odkúpime, predáme a zaplatíme im za ňu bez akýchkoľvek handling fees. Navyše predávame to, čo je natočené na elektromere a nie to, čo je deň dopredu nahlásené, tzn. zodpovednosť za odchýlku zostáva stále na nás,“ vysvetlil.

Prenos, skladovanie, záloha

Ako hlavná slabina fungovania jednotného trhu s elektrinou so stúpajúcim podielom OZE sa potvrdzuje byť nemecká sústava, ktorá nie je schopná preniesť vyrobenú elektrinu zo severu krajiny na juh, resp. do Rakúska, s ktorým tvoria oficiálne jednotnú obchodnú zónu. Nemecko pritom už pred 20 rokmi deklarovalo, že investuje do obnovy sústavy a výstavby nových vedení. Zatiaľ to však nerealizovali. Spoliehajú sa na to, že im pomôžu okolité sústavy a v Nemecku nič nevypadne. Obrovské nárazové objemy takzvaných kruhových tokov ale zaťažujú sústavy v Poľsku, ČR aj na Slovensku a výrazne sú limitujú cezhraničné kapacity pre ostatných účastníkov trhu a pre medzinárodný obchod s elektrinou.

Český i poľský prevádzkovatelia prenosových sústav aktuálne budujú na hraniciach s Nemeckom transformátory s riadeným posunom fázy (tzv. phase-shiftery). Podľa Jaroslava Kubinca zo spoločnosti SEPS je ich výstavba na nemecko-poľskom profile zaujímavá. Budujú sa totiž na dvoch linkách, pričom jeden transformátor by mal riadiť Poliak a druhý Nemec. „Vznikne z toho teda kolotoč,“ poznamenal. V Čechách sa snažia presadiť to, aby si ich riadili sami, čím sa vytvorí múr a problém sa má vrátiť tam, odkiaľ prišiel. „Malo by to pomôcť, ale je to proti logike jednotného trhu a prepojenia sústav,“ dodal.

Publikum sa zaujímalo aj o vplyv nových veľkokapacitných batérií na stabilitu sústavy. Podľa zástupcu SEPS by pomohli. Určitú budúcnosť v nich vidí aj Arpád Tóth z VSE.  „Všetky hračky si však zaplatíme,“ upozornil. „Z pohľadu koncovej ceny to bude len ďalšia katastrofa,“ doplnil Kubinec.

Martin Kumpan zo SE Predaj vidí ako ďalší návod pre pokrivenie trhu zo strany EÚ tzv. kapacitné mechanizmy. „Myslím, že na úrovni EÚ je veľký potenciál, aby sa vymýšľali ešte mnohé ďalšie veci, kapacitné mechanizmy sú len ďalší článok v procese,“ uviedol. „Som zástancom toho, aby energetický mix bol rôznorodý, vrátane OZE aj klasických zdrojov, ale vývoj spejúci ku kapacitným mechanizmom povedie k tomu, že pôjde o službu,“ dodal.

Aj ostatní diskutujúci boli pesimistickí hlavne ohľadom vplyvu držania horúcej zálohy a nových finančných schém na koncovú cenu elektriny.

Naopak Ján Pišta verí, že sa podarí vymyslieť niečo nové a napríklad fotovoltika v rámci väčšieho územia, ktoré bude pokrývať viac než len jednu prenosovú sústavu, dokáže fungovať ako určitý virtuálny regulačný zdroj. „Neskončí to v absolútnom marazme, v tomto som trochu optimista,“ podotkol.

Jesenná konferencia SPX 2015 sa konala 10.-11. decembra 2015 v Podbanskom. Portál energia.sk bol mediálnym partnerom podujatia.

© energia.sk, Foto: SPX

K téme