O ďalšom osude Energiewende sa rozhodne vo voľbách
Najväčší volební rivali, Peer Steinbrück (SPD) a Angela Merkelová (CDU) Foto: TASR/AP Photo/Markus Schreiber
Nemecko stojí pred vážnym rozhodnutím, kedy a ako začne implementovať zmeny potrebné pre úspešnú transformáciu domácej energetickej politiky na obnoviteľné zdroje – Energiewende. Voľby v Nemecku sa konajú už túto nedeľu (22.9.) a novú spolkovú vládu bude čakať neľahká úloha. Aktuálne nastavenie parametrov pre výrobu elektriny z OZE už nevyhovuje aktuálnym potrebám krajiny a náklady na výrobu zelenej energie stoja štátny rozpočet niekoľko miliárd eur ročne, píše denník Frankfurter Allgemeine Zeitung.
Predvolebná kampaň a energetika
Nová spolková vláda bude čeliť dvom hlavným výzvam. Na jednej strane je potrebné urýchlene doriešiť energetickú politiku tak, aby sa zabezpečili stabilné ceny energií (výkupné a predajné) pre domáce priemyselné podniky, ktoré energiu vyrábajú a spotrebovávajú. S tým súvisí aj potreba prehodnotiť podmienky pre výrobu elektriny z OZE.
V predvolebnej kampani ponúkajú nemecké strany rôzne recepty na energetiku. Opoziční sociálni demokrati (SPD) chcú zriadiť špeciálne ministerstvo, postkomunistická ľavica (Die Linke) chce zase obmedziť vplyv veľkých koncernov a predať siete súkromných dodávateľov do rúk štátu a obcí. Jadrom všetkých volebných programov pre oblasť energetiky je reforma Zákona o obnoviteľných zdrojoch energie. Na nutnosť uskutočniť takéto opatrenie sa vzácne zhodujú politici aj odborníci, menej už na spôsobe ako to docieliť.
Zákon je v platnosti od roku 2000 a stanovuje štátne subvencie pre prevádzkovateľov solárnych, veterných či vodných elektrární. Výrobcovia majú pevne stanovené výkupné ceny na 20 rokov dopredu. Tento systém vznikol s cieľom motivovať investície do OZE. V posledných rokoch ale viedol k dramatickému nárastu cien za elektrinu, ktoré platia predovšetkým domácnosti. Príspevok na zelenú energiu dnes zvyšuje náklady priemernej nemeckej rodiny o 185 eur, píše agentúra ČTK. Väčšina nemeckých strán ale nemá v programe zastaviť dotácie na ekologickú elektrinu úplne. Absolútne stop pre takúto formu podpory avizujú iba vládni liberáli so Slobodnej demokratickej strany (FDP). Zvyšok politického spektra by hrozbu ďalšieho zvyšovania cien elektriny riešil tak, že sa zredukuje počet priemyselných podnikov, ktoré sú dnes z platenia ekologickej dane oslobodení.
Oettinger: Spomaľte rozvoj OZE
Začiatkom septembra sa na Univerzite v Kolíne nad Rýnom uskutočnila konferencia, na ktorej sa zúčastnil aj komisár EÚ pre energetiku Günther Oettinger. Vo svojom vystúpení dôrazne odporučil novej nemeckej vláde, aby po voľbách spomalila tempo rozvoja OZE. Ak sa tak nestane, Nemecko podľa neho neunesie náklady s tým spojené, najmä vysoké dotácie zo štátneho rozpočtu a daň na podporu výroby zelenej energie.
V súčasnosti má Nemecko, hneď po Japonsku, Dánsku a Cypre, najvyššie ceny za odber priemyselnej elektriny. Energeticky náročný priemysel (oceliarsky, chemický a výroba cementu) v dôsledku toho reinvestuje do svojich základných prostriedkov až 80 %. Komisár Oettinger preto považuje za nevyhnutné, aby sa energeticky náročný priemysel oslobodil od dane za výrobu energie z OZE. Oettinger ale obhajuje právo Bruselu preveriť, či úplné alebo čiastočné oslobodenie nemeckých firiem od dane nenaplňuje skutkovú podstatu neoprávnenej podpory. Ako príklad spomenul cenu energie v Holandsku, ktorá je o niečo lacnejšia ako v Nemecku. Po odpočítaní úľav by zvýhodnené podniky v Nemecku zaplatili za elektrinu menej ako ich konkurencia v Holandsku.
Komisár zároveň upozornil na problematickú situáciu Nemecka v otázke dodávky zemného plynu. Spolková krajina doteraz nevybudovala terminál na dopravu skvapalneného zemného plynu (LNG). V praxi je tak úplne závislé od dodávok komodity prostredníctvom existujúcej siete plynovodov. Cena zemného plynu v Nemecku je dvakrát vyššia ako v USA. Ďalšie zvyšovanie cien by tak pre tamojšie podniky znamenalo stratu konkurencieschopnosti.
Nemecko, Gazprom a bridlicový plyn
So znižujúcou sa ťažbou plynu v členských štátoch EÚ sa zvyšuje závislosť Nemecka od dodávok ruského plynu. Z tohto dôvodu Oettinger obhajoval názor, aby sa na ťažbu bridlicového plynu v Európe pozeralo viac pragmaticky a bez emócií. Politické otázky musia ísť podľa neho bokom v prospech toho, aby sa geológovia a vedci mohli zaoberať reálnymi hrozbami, ktoré sú spojené s ťažbou bridlicového plynu, myslí si Oettinger.
V súčasnosti v Nemecku neexistuje politický rámec, v zmysle ktorého by bolo možné dosiahnuť ciele Energiewende, odznelo tiež na konferencii z úst Marca Olivera Bettzügeho. Podľa profesora Univerzity v Kolíne sa existujúce problémy doteraz riešili nekoncepčne a vo väčšine prípadov sa odzrkadľovali v cenovej štruktúre a zvýšených nákladoch.
Generálny riaditeľ Zväzu nemeckého priemyslu (BDI) Markus Kerber upozornil na to, že konkurencieschopnosť nemeckých podnikov zabezpečia stabilné a ekonomicky výhodné dodávky energií. Oslobodenie od ekologickej prirážky, ktorou sa podporuje výroba energie z OZE, podľa neho nie je riešením a neprispeje k zlepšeniu hospodárskej situácie firiem. Varoval tiež, že takýto postup by mohol mať za následok stratu jedného milióna pracovných miest.
©energia.sk
K téme
