O bezpečnosti a biznise v jednom

O jeho význame v prípade krajiny, ktorá je odkázaná na jeden smer toku zemného plynu, je zbytočné diskutovať. Predstavuje riešenie, ktoré prispeje k prepojeniu v smere sever-juh, umožní napojenie SR na plánované dodávky nového plynu Južným koridorom, po vybudovaní  LNG terminálov v Poľsku a Chorvátsku umožní napojenie krajiny na dodatočné nové zdroje, otvára priestor pre nové smery tokov plynu v nadväznosti na reverzný tok z ČR a AT, zároveň ponúkne nové obchodné príležitosti a poskytne väčší manévrovací priestor pri rokovaniach s dominantným exportérom plynu, Gazpromom.

Slovensko sa po ukončení výstavby plynovodu Nord Stream ocitne v situácií, kedy sa niektoré toky plynu pôvodne tranzitované do západnej Európy stredoeurópskym koridorom presunú k novobudovanému podmorskému plynovodu. Predbežné vyčíslenie už má na svojich stránkach aj eustream, a.s.. Od roku 2014 výrazne klesne objem tranzitu plynu v smere Veľké Kapušany – Lanžhot (UKR – ČR), pričom priemerná voľná kapacita sa zvýši o 70 mil. m3/den (okolo 20 mld.m3 ročne pri bežnom stupni využitia tranzitu).

Cieľom SR, ale aj spoločnosti Eustream má byť snaha o udržanie maximálneho objemu prepravy komodity cez územie SR. V situácii, kedy sa v širšom regióne strednej Európy buduje plynárenská infraštruktúra s negatívnym dopadom na objemy využívajúce trasu cez SR,  je prepojenie s okolitými krajinami jedno z mála riešení, ktoré máme aspoň čiastočne vo vlastných rukách. Ak nie národných, tak minimálne v rukách stredoeurópskych. Slovenský tranzitný systém je nastavený na lineárne toky v smere východ – západ. Tieto sa však v blízkej dobe zmenia, príkladom je budovaný plynovod Gazela v ČR. Slovenský systém sa ocitá v stále väčšej konkurencii nových trás, priamou hrozbou je aj plán priameho napojenia ČR na uzol v Baumgartene. Pritom práve obchodovanie s CEGH v Baumgartene by mohlo aspoň čiastočne kompenzovať straty z tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu. Ak súčasní vrcholoví predstavitelia SPP/eustream-u nechcú byť zároveň hrobármi tranzitu plynu cez Slovensko, musia myslieť na všetky možné alternatívy podpory udržania tranzitu.

Vytvorenie pracovnej skupiny krajín V4+ (aj s Bulharskom a Rumunskom) pre energetické prepojenia (zameranie na zemný plyn, ropu, elektrickú energiu) je ďalším dôkazom, že si tieto krajiny po dobe relatívne obmedzenej spolupráce našli spoločné témy, na ktorých sa zhodli a v ktorých spoločný postup je nevyhnutný. Nehovoriac o tom, že dochádza k zvýšeniu reprezentatívnosti regiónu na európskej úrovni a posilňuje pozíciu krajín napríklad pri rozdeľovaní finančných prostriedkov. Vytváranie jednotného trhu je definovaným cieľom EÚ už niekoľko rokov, jeho predpokladom je hlavne nová cezhraničná infraštruktúra. Tá dáva predpoklady okrem zvýšenia energetickej bezpečnosti v zásobovaní aj pre sprievodné efekty ako je možnosť obchodovania s plynom na spôsob obchodovania s elektrickou energiou. Vytvára sa priestor pre tvorbu ceny zemného plynu podľa aktuálnej ponuky a dopytu, ktorá vhodnejšie reflektuje aktuálnu ekonomickú situáciu. Práve prístup k viacerým zdrojom plynu, či už nórskemu, LNG, výhľadovo azerbajdžanskému alebo ruskému inou trasou dá priestor na konkurenciu cenou samotnej komodity a môže spochybniť tradované predstavy o finančnej nevýhodnosti iných ako ruských dodávok. Lepší prístup k spotovému plynu, ktorý charakterizuje LNG dodávky ako aj plyn v Baumgartene, poskytne potrebný dodatočný tlak na cenovú hladinu. Ten sa už prejavuje vstupom nových obchodníkov, keďže transparentná konkurencia odhalila priestor na znižovanie cien. Slovensko má naviac ako krajina s vybudovanými zásobníkmi priestor pre ich ďalšie ekonomické využitie a ponúka aj priestor pre investorov na ďalšiu výstavbu.

Medzinárodná dohoda medzi Slovenskom a Maďarskom podpísaná koncom januára 2011 vytvorila politický rámec podporujúci výstavbu cezhraničného plynárenského prepojenia. Obaja premiéri si tým splnili svoju hlavnú úlohu – vyslali silný signál. Stalo sa tak v situácií, kedy plynárenské spoločnosti na oboch stranách rieky Dunaj vykonali už dva záväzné prieskumy záujmu trhu o nové prepojenie, tzv. open season procedúra. Vyhodnotenie prvej open season nebolo vyhodnotené ako výhodné a nebolo zároveň dostatočné na finálne rozhodnutie o investícií. Je pravdou, že toky plynu smerovali len zo Slovenska do Maďarska a ich objemy neboli závratné. Mimo tohto finančného efektu je však potrebné vnímať investíciu do prepojení aj ako investíciu do zvýšenia energetickej bezpečnosti, ktorej finančné vyhodnotenie však nie je jednoduché. Avšak minimálne v prípade SR bol dopad zastavenia dodávok v čase silnej zimy finančne vyčíslený na 1 mld. €, teda skoro 10 násobok potrebnej investície do cezhraničného plynovodu. Po upravení podmienok, najmä ich zjemnení na maďarskej strane (napr. redefinovanie dĺžky slotov) bola vyhlásená druhá open season. Jej vyhodnotenie už nebolo tak verejne komunikované ako prvá fáza, avšak spoločnosť Eustream v decembri 2010 jednostranne vyhlásila, že na jej základe je ochotná investovať. Spoločnosť FGSZ však doteraz nepristúpila k obdobnému vyhodnoteniu, čo dáva tušiť, že táto fáza dopadla horšie ako prvá. To sa koniec koncov po uvoľnení podmienok aj čiastočne očakávalo, trh sa len prispôsobil novým podmienkam. Pritom FGSZ postavil cezhraničný plynovod s Rumunskom a pripravuje sa na výstavbu prepojenia so Slovinskom a Chorvátskom.

Rozhodnutie o výstavbe teda musia prijať dva komerčné subjekty a politická dohoda vlád im v tom môže len asistovať. Podľa vyjadrení Eustream sú projektová dokumentácia a dizajn plynovodu už pripravené. Je to skôr len otázka času, kedy aj maďarská plynárenská spoločnosť vyhodnotí záujem trhu a rozhodne sa investovať. Z pohľadu firiem ide v prvom rade o ekonomickú stránku projektu, keďže energetická bezpečnosť je primárne v rukách štátu. Otázne je financovanie projektu. Na jeho časť poskytne prostriedky EÚ z programu EEPR (Európsky energetický program obnovy), avšak neustále existuje priestor pre ďalšie vyjednávanie. Otázka smeruje aj ku štátu, či by sa na investícií nemal podieľať.

Politické diskusie o severo-južnom prepojení sú signálom, že sa energetika v širšom ako národnom rámci stala silne diskutovanou témou. Spoločná medzinárodná dohoda je prejavom vôle a tlaku na posun smerom k väčšej energetickej bezpečnosti regiónu. Spoločná plynárenská pracovná skupina krajín V4+ poukazuje na fakt, že krajiny konečne začali koordinovať svoje kroky aj v oblasti, v ktorej ich rôzne postoje oslabovali. Zvyšovanie aktivít krajín V4 je v dobe maďarského a poľského EÚ predsedníctva aj slovenskou zásluhou, keďže v súčasnosti predsedáme Vyšehradsej spolupráci.  Kooperácia je jediným možným riešením medzi krajinami, ktoré samé osebe nie sú dostatočne ekonomicky a geopoliticky silné na presadenie vlastných národných záujmov.

Slovensko má geografické predpoklady pre transformáciu na uzol v strednej Európe. Geografické predpoklady však nestačia. Ďalšie, významnejšie nástroje sú dostatočné (najmä existujúce!!) prepojenia so susednými krajinami, veľká skladovacia kapacita vhodná pre komerčné účely, komerčne stimulujúce správanie sa prevádzkovateľa prepravnej sústavy s orientáciou na krátkodobé zmluvy, flexibilné zmeny podmienok, nové toky a služby. A samozrejme inštitucionalizácia obchodovania cez vznik virtuálneho obchodného bodu, aby sa Slovensko stalo prvou krajinou na vstupe ruského plynu do EÚ, kde sa vytvorí prvá benchmarková cena. Slovensko sa musí stať aktívnou a jednou obchodnou Entry/Exit zónou s maximálnym uľahčením obchodovania pre nových a existujúcich účastníkov, pretože len takto môžeme udržať svoju komparatívnu výhodu v spojitosti s ďalšími predpokladmi na udržanie si silnej pozície v tranzite a obchode.

K téme