NRSR: Energetické spoločnosti nebudú musieť povinne zverejňovať cenové návrhy
Súčasná prax podľa poslancov ukazuje, že verejnosť nemá dostatočný prístup k informáciám o tvorbe ceny prirodzených monopolov podliehajúcich cenovej regulácii, a to napriek tomu, že verejnosť v podobe zákazníkov týchto subjektov objektívne nemá inú možnosť, než využívať nimi poskytované tovary a služby, prípadne si zvoliť alternatívu.
„Neprimerane vysokú časť tejto ceny, viac ako 30 % tvoria poplatky za prenos, prepravu, či distribúciu elektriny, plynu, tepla a vody. Spôsob regulácie je pod rúškom tajomstva,“ skonštatovala jedna z predkladateliek návrhu Jana Kiššová.
Problém vidí v tom, že ceny energií sú vysoké aj vďaka osobitnému odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach. „V praxi to znamená to, že máme nedokonalú reguláciu, nechávame ju vo forme vyšších poplatkov v cenách energií platiť ľudí,“ tvrdí Kiššová s tým, že tieto vysoké ceny inkasujú distribučné spoločnosti a následne ich vo forme osobitného odvodu odvádzajú do štátneho rozpočtu. „Takto to fungovať nemá. Je to len nepriama daň, ktorá všetkých spotrebiteľov energií stojí približne 60 miliónov eur ročne,“ vyčíslila Kiššová.
Verejná kontrola podľa poslancov môže viesť k účinnej prevencii pred vznikom cenových kríz podobných tej na začiatku roka 2017. Návrh zákona mal za cieľ zvýšiť povedomie verejnosti o hospodárení a cenotvorbe prirodzených spoločností pôsobiacich v energetike, tepelnej energetike a vodnom hospodárstve.
„Zverejňované by boli všetky oprávnené ekonomické náklady, ktoré sú vymenované vo vyhláške ÚRSO. Hovoríme najmä o nákladoch na energie, mzdových nákladoch, odmenách, odpisoch, nájomnom, opravách, o nákladoch na údržbu, ktoré nejakým spôsobom vstupujú do regulovanej ceny,“ dodal poslanec SaS Karol Galek.
Copyright © TASR 2018
K téme
