Nový jadrový blok v Bohuniciach by mal stáť 4 až 6 miliárd eur
Projekt nového jadrového zdroja (NJZ) plánovaný v lokalite Jaslovské Bohunice sa dostal do ďalšej fázy. Jadrová energetická spoločnosť Slovenska (JESS) predložila na ministerstvo životného prostredia Správu o hodnotení vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie.
Spoločnosť JESS vznikla oficiálne 31. 12. 2009 s cieľom vybudovať v Bohuniciach nový atómový blok. V spoločnom podniku má spoločnosť JAVYS 51 %, český partner projektu – skupina ČEZ – vlastní 49 % akcií podniku. Manažérska kontrola spoločnosti funguje na princípe rovnosti a konsenzu oboch akcionárov.
Takzvaný EIA proces sa začal ešte v roku 2013. V nadväznosti na zverejnenie správy sa uskutoční verejné prerokovanie na úrovni dotknutých obcí. S vydaním záverečného stanoviska zo strany MŽP sa počíta v prvom štvrťroku 2016.
Technický náhľad
V projekte sa navrhuje výstavba 1 bloku s tlakovodným reaktorom PWR – Presurized Water Reactor, generácie III+ s čistým elektrickým výkonom do 1700 MWe. Postaviť sa má v bezprostrednom susedstve s existujúcim areálom jadrovej elektrárne Bohunice. Predpokladaný termín začatia výstavby je rok 2021. Skúšobná prevádzka by mohla začať v roku 2027, komerčná prevádzka následne v roku 2029. Životnosť elektrárne má byť minimálne 60 rokov.
Ako referenčné riešenia sa v správe uvažuje o celkovo šiestich typoch existujúcich reaktorov: AP1000 (Westinghouse, USA), EU-APWR (Mitsubishi, Japonsko), MIR1200 (konzorcium Škoda JS/Atomstrojexport/OKB Gidropress, ČR/Rusko), EPR (Areva, Francúzsko), ATMEA1 (Areva/Mitsubishi, Francúzsko/Japonsko) a APR1400 (Korea Hydro & Nuclear Power).
Pri NJZ sa má použiť dodávka na kľúč alebo dodávka technologických ostrovov v koordinácii s dodávateľom jadrového ostrova. Spolu s dodávkou technológie sa má zaistiť aj dodávka jadrového paliva, s prihliadnutím na možnosť jeho diverzifikácie.
Pôda, voda, ľudia i peniaze
V reaktore sa spotrebuje ročne asi 53 palivových súborov, pričom prútiky by mali byť usporiadané do štvor- alebo šesť-hranných súborov. Celkové množstvo paliva v aktívnej zóne reaktora bude do 158 t oxidu uráničitého (UO2).
NJZ si podľa správy EIA vyžiada trvalý záber maximálne 46 hektárov pôdy, stavenisko si dočasne vyžiada ďalších max. 37 ha. Surová voda pre potreby bloku sa má získavať z vodnej nádrže Sĺňava na Váhu, a to v objeme do 45 tisíc m3/rok.
Konzervatívny odhad celkového počtu zamestnancov elektrárne je 650 osôb. Počet pracovníkov na výstavbe NJZ sa odhadol na cca 3000 ľudí.
Celkové náklady projektu sa zatiaľ orientačne stanovili na približne 4 až 6 miliárd eur.
Vplyvy na ovzdušie a obyvateľstvo
Nakoľko nejde o spaľovací zdroj, emisie do ovzdušia budú minimálne. Popri výstavbe vzniknú napríklad v čase skúšok pomocných zariadení, ako sú dieselgenerátory či kotolňa. Najväčší podiel na emisiách skleníkových plynov má v rámci celého životného cyklu jadrovej elektrárne získavanie uránovej rudy a výroba jadrového paliva.
Z vyhodnotenia radiačných vplyvov vyšlo, že riziko zdravotnej ujmy je veľmi nízke. Za prijateľný sa považuje aj hluk z dopravy vyvolaný budúcou výstavbou a prevádzkou. Najviac dotknutou z tohto pohľadu by mala byť obec Žlkovce.
V správe sa hovorí aj o pozitívnom vnímaní bezpečnosti jadrovej elektrárne a jej prínosoch. Posledný prieskum verejnej mienky o jadrovej energetike sa uskutočnil v decembri 2013. Spomedzi 480 náhodne vybratých dospelých respondentov vtedy s výstavou NJZ súhlasilo 63 % opýtaných.
Prevádzkové riziká a záver
Pri príprave EIA správy sa vypočítavali aj radiačné následky dvoch projektových havárií a tiež dvoch scenárov ťažkej havárie s poškodením paliva. Všetky uvažované výpočty potvrdili splnenie kritérií prijateľnosti, píše sa v správe.
Taktiež sa posudzovalo riziko teroristického útoku, na základe ktorého sa požaduje, aby bol projekt elektrárne zabezpečený proti pádu veľkého lietadla. Detaily tohto hodnotenia sú však predmetom utajenia, keďže by mohli byť zneužité pri sabotáži či útoku.
Vplyvy pri ukončovaní prevádzky NJZ sa majú posudzovať samostatne pred začatím vyraďovania.
Na základe hodnotenia dosahov projektu NJZ, vrátane ionizujúceho žiarenia, vplyvov na ovzdušie, klímu, hluk, povrchovú a podzemnú vodu, faunu, flóru, na ekosystémy a ostatné zložky životného prostredia, sa v správe uvádza, že očakávané vplyvy navrhovanej činnosti sú vo všetkých hodnotených okruhoch celkovo nevýznamné a všeobecne akceptovateľné. Potenciálne negatívne vplyvy, a to aj s uvažovaním spolupôsobiaceho účinku už existujúcich aktivít na území, sú prijateľné a hlboko pod limitmi prípustných, či akceptovateľných hodnôt.
© energia.sk
K téme
