Nové reaktory? Pri najväčšej investícii sú i české firmy

Vôbec prvou jadrovou elektrárňou v niekdajšom Československu bola elektráreň A1, ktorej výstavba začala v roku 1958 v lokalite Jaslovské Bohunice. Zámer sa opieral o vtedajšie kapacity československého hutníctva a strojárenstva. Dôležitú úlohu zohrali aj domáce ložiská uránovej rudy a schopnosť jej spracovania. A1 bola po technických skúškach prifázovaná k elektrizačnej sústave v roku 1972.

Tamojší reaktor KS-150 využíval ako palivo prírodný urán, ktorý bolo možné dopĺňať aj počas prevádzky. Bol chladený oxidom uhličitým a moderovaný ťažkou vodou. I keď sa A1 v tom čase zaraďovala technologickej špičke, na zariadení došlo v rokoch 1976 a 1977 k vážnym nehodám. Pre vysoké náklady na opravu a pre fakt, že v Jaslovských Bohuniciach sa už medzi časom stavali nové reaktory VVER, A1 bola uzatvorená a určená na vyraďovanie. V prevádzke bola celkovo iba viac ako 19.000 hodín, dosiahla maximálny výkon 127 MW a do siete dodala 916 GWh.

Výstavba jadrovej elektrárne V1 s dvoma reaktormi VVER 440 typu V 230 v Jaslovských Bohuniciach začala v apríli 1972. Prvý blok bol do skúšobnej prevádzky uvedený v roku 1978, druhý v marci 1980. V priebehu výstavby V1 sa pre očakávaný deficit v kapacitách na výrobu elektriny rozhodlo aj o výstavbe V2, s ktorou sa začalo v roku 1976. Projekt vychádzal z ďalších dvoch reaktorov VVER 440 so zdokonaleným tlakovodným typom V 213.

Prvý z blokov V1 v Jaslovských Bohuniciach ukončil prevádzku v roku 2006, druhý o dva roky neskôr. Odstavenie V1 však nebolo technickým, ale politickým rozhodnutím. Šlo o splnenie záväzku, ku ktorému sa Slovensko zaviazalo v súvislosti so vstupom do EÚ. Vyraďovanie V1 by sa podľa plánu malo ukončiť v roku 2025, pričom celkové náklady by mali dosiahnuť 1,1 mld. eur.

Elektráreň V2 v Jaslovských Bohuniciach, ktorá je vo vlastníctve Slovenských elektrární, a.s., je v prevádzke dodnes. Okrem elektriny dodáva i teplo. Od roku 2002 sa realizoval program modernizácie v celkovej hodnote 500 mil. EUR, ktorý bol v roku 2010 ukončený zvýšením inštalovaného elektrického výkonu každého z blokov na 505 MW.

Jadrová elektráreň Mochovce. Foto: TASR/Henrich Mišovič

Mochovce čakali na štart desať rokov

Ďalšou jadrovou elektrárňou v prevádzke je elektráreň Mochovce. Tvoria ju dva bloky (EMO 1 a 2), ktoré pokrývajú približne 11 % (3 TWh) z celkovej spotreby elektriny v SR. S výstavbou sa začalo v roku 1982, pričom do prevádzky mala byť elektráreň uvedená koncom 80. rokov. Prvé problémy nastali s dodávkou systému kontroly a riadenia technologických procesov (napokon systém dodal Siemens). Zmena politického režimu v roku 1989 znamenala zastavenie financovania. Vláda schválila model dofinancovania napokon až v roku 1995, pričom prvý blok bol uvedený do prevádzky v roku 1998, druhý o rok neskôr. Po vstupe talianskeho Enelu do Slovenských elektrární sa začalo s projektom zvýšenia výkonu, ktorý bol ukončený v roku 2008, pričom inštalovaný elektrický výkon oboch blokov bol zvýšený z pôvodných 440 na 470 MW.

Dostavba takmer za tri miliardy eur

Výstavba 3. a 4. bloku v Mochovciach začala v roku 1986, ale zastavená bola v roku 1991. Projekt dostavby vypracovali Slovenské elektrárne, a.s. po vstupe Enelu do firmy. Po príprave projektu sa s dostavbou začalo v roku 2008, pričom spustenie elektrárne sa očakáva v horizonte dvoch rokov. Projekt sa zakladá na dvoch tlakovodných reaktoroch typu VVER 440.

Dostavba EMO 3 a 4 je najväčšou súkromnou investíciou od vzniku samostatnej SR, s odhadovanou hodnotou 3 mld. eur. Z nich je približne 1,6 mld. eur viazaných priamo na Slovensku. Okrem slovenských firiem na dostavbe participujú tiež firmy z Ruska, Talianska, Nemecka či Francúzska. Významnú časť dodávajú aj firmy z Českej republiky. Celkovo projekt dostavby vytvára približne 3,5 tis. priamych pracovných miest a ďalšie tisíce pracovných miest sú na projekt naviazané nepriamo.

Kľúčovou udalosťou bol prevoz a osadenie tlakových nádob reaktora. Nádoba 3. bloku sa osadila v roku 2010, nádoba 4. bloku v decembri 2011. Ide o kľúčový technologický komponent jadrovej elektrárne, v ktorom je umiestnená aktívna zóna. Pre ilustráciu, nádoba je vysoká 11,8 metra a váži viac ako 215 ton.

Dostavba 3. bloku pokračovala začiatkom roku 2012 dokončením inštalácie prvej turbíny (TG31), montážou systému kontroly a riadenia a budovaním nového plnorozsahového simulátora na výcvik operátorov. Vo februári 2013 prebiehala montáž rozvádzačov pre riadenie a kontrolu vybraných technologických celkov potrebných pre prvú etapu spúšťania elektrárne. Druhá fáza, montáž rozvádzačov prevádzkových riadiacich systémov a bezpečnostných riadiacich systémov, ešte prebieha.

K istému oneskoreniu dostavby EMO 3 a 4 prispeli záťažové testy. Tie preukázali bezpečnostné rezervy v oblasti zvládania záplav, zvládania extrémnych stavov zariadenia a riadenia ťažkých havárií. Na druhej strane preukázali dodatočnú 30 %-nú rezervu nad rámec projektovanej seizmickej odolnosti.

Text je súčasťou odbornej prílohy „Slovensko – obchodný partner ČR“, ktorá vyšla v pondelok 27. mája 2013 ako príloha v českom ekonomickom denníku Mladá fronta E15. Elektronická príloha je dostupná na stiahnutie ako súbor PDF.

(c) energia.sk/li

K téme