Nové členské štáty EÚ ťaží energetická závislosť od Ruska
Znižujúca sa úroveň energetickej bezpečnosti, rastúce investičné potreby a reštriktívna ekologická politika predstavujú hlavné hrozby pre energetický sektor v regióne strednej a východnej Európy. Vyplýva to z analýzy energetických politík nových členských štátov Európskej únie vrátane Slovenska (tzv. EÚ 10) uskutočnenej spoločnosťou Ernst & Young. Medzi spoločné priority krajín EÚ10 patrí podľa spoločnosti zníženie závislosti od dodávok plynu z Ruska, rozvoj cezhraničných plynovodných prepojení ako aj zvyšovanie bezpečnosti dodávok a rozvoj obnoviteľných zdrojov energie.
Medzi ďalšie výzvy pre nové členské štáty EÚ patrí podľa analýzy Ernst & Young oneskorenie hospodárskeho vývoja a očakávaný rýchlejší rast HDP v porovnaní so starými krajinami únie. Problémom je aj nízka spotreba energií a jej predpokladaný značný nárast v súvislosti s hospodárskym rozvojom, nízka efektívnosť pri jej využívaní a zastarané výrobné a prenosové kapacity vo väčšine krajín. Nové členské krajiny EÚ, kam patrí Bulharsko, Česká republika, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko sa podľa analýzy v súčasnosti vyrovnávajú s vysokým nárastom investícií v oblasti energetiky. Nekoordinované investície do energetiky však môžu nepriaznivo ovplyvniť ekonomiky všetkých štátov v regióne.
„Ak štáty EÚ10 nebudú pri realizácii investícií konať spoločne, koordinovane a s pomocou EÚ, môžu tak stratiť svoju konkurencieschopnosť oproti ekonomikám iných štátov, zostanú závislé od dodávok plynu a ropy z Ruska a v dôsledku toho nedoženú úroveň vývoja krajín EÚ15,“ varuje výkonný riaditeľ oddelenia podnikového poradenstva a riadenia rizík spoločnosti Ernst & Young v Českej a Slovenskej republike Josef Severa. Výsledkom týchto zmien môže byť podľa neho vznik Európy s dvoma rýchlosťami hospodárskeho rozvoja a v prípade niektorých krajín strednej a východnej Európy dokonca s troma rýchlosťami.
Zdroj: (c) SITA
K téme
