Nórsko je globálnym lídrom v elektromoblite
Podpora elektromobility v Nórsku sa datuje už do roku 1990. Foto: energia.sk
V Nórsku, ktorého počet obyvateľov je porovnateľný so Slovenskom, sa nachádza 5 % všetkých elektromobilov na svete. Stalo sa tak vôbec prvou krajinou, kde celkový počet áut na elektrinu či plug-in hybridov presiahol 1 % zo všetkých registrovaných vozidiel. V súčasnosti ich po tamojších cestách jazdí viac než 30-tisíc. V roku 2015 by sa ich počet mohol zvýšiť na 50-tisíc, čím by sa podarilo splniť vládny cieľ s dvojročným predstihom.
Úspech Nórska na poli e-mobility je výsledkom úsilia vlády, mimovládnych organizácií a priemyselného sektora. Najväčším impulzom sa stali vládne dotácie. „Ekonomické stimuly sú dôležité, pretože elektrické autá dnes ešte nie sú konkurencieschopné s konvenčnými vozidlami,“ uviedla Skofteland.
Národná klimatická politika
Elektrická mobilita je jedným z prostriedkov vlády, ako dosiahnuť vládne ciele v oblasti klimatickej politiky. Priemerné emisie CO2 u nových osobných vozidiel v Nórsku sa musia do roku 2020 dostať na úroveň 85 g/km. Pre porovnanie, ciele Európskej únie sú o niečo menej ambiciózne a do roku 2020 požaduje Brusel splnenie emisného limitu 95 g/km.
Rozvoju zelenej dopravy nahráva aj energetický mix Nórska. Zhruba 98 % elektrickej energie v krajine sa vyrába z bezuhlíkových zdrojov, pričom absolútne dominantné sú hydroelektrárne.
Nórska vláda v roku 2009 založila organizáciu Transnova. Zastrešuje rozširovanie nových technológií, ktorých cieľom je redukcia emisií CO2 v oblasti dopravy. Do jej kompetenciám patrí tiež výstavba nabíjacích staníc pre elektrické autá. Na rozdiel od Slovenska, ale aj iných krajín, investorom do nabíjacej infraštruktúry v Nórsku nie je výhradne súkromný sektor, ale aj vláda.
Prudko rastie aj počet rýchlonabíjacích staníc. Hustejšia sieť rýchlonabíjačiek môže byť kľúčová najmä pre taxi služby, ktoré uvažujú o premene firemnej flotily na elektrický pohon, myslí si Skofteland. „Ak by všetky taxíky jazdili na elektrinu, malo by to veľký vplyv na zlepšenie životného prostredia.“
Vládne ekonomické stimuly
Počiatok nórskej podpory pri kúpe auta na elektrinu siaha do začiatku 90. rokov minulého storočia. Podporné mechanizmy dávkoval vládny kabinet postupne, kým trh neodpovedal rastúcim záujmom o elektrické autá.
Jedným z najviac motivujúcich stimulov, ktorý presvedčil Nórov kúpiť si elektromobil, sa stala výnimka z platby DPH. Vplyv má tiež možnosť jazdy v pruhu, ktorý je vyhradený pre autobusy. Ako vysvetlila Skofteland, s veľkým úspechom sa toto opatrenie stretlo najmä vo veľkých mestách, ktoré trpia dopravnými zápchami. V Osle je v čase špičky problematický najmä ťah z centra smerom do predmestia Asker.
V Nórsku sa darí predaju Nissan Leaf, VW e-Golf a Model S od Tesla Motors.
Počet elektrických áut v Nórsku ale rastie natoľko exponenciálne, že je ohrozená plynulosť mestskej hromadnej dopravy. „Autobusové pruhy sú dnes preplnené elektromobilmi,“ dodala Skofteland. Nedá sa preto vylúčiť, že v nórskej metropole Oslo dôjde onedlho k obmedzeniu takéhoto zvýhodnenia.
Ďalšou motiváciou pre kúpu auta s elektrickou trakciou v Nórsku je oslobodenie od mýtnych poplatkov. V severskej krajine pritom rozhodne nejde o lacnú záležitosť, len v regióne Osla stoja diaľničné poplatky 1-tisíc eur ročne. V ostatných častiach sa môžu vyšplhať až do výšky 2-tisíc eur za rok. Ak vlastníte elektromobil, mýto platiť nemusíte.
Čerstvý majiteľ auta na elektrinu nemusí v Nórsku platiť registračný poplatok (podobné opatrenie platí aj na Slovensku, pozn.red.). V Osle sú pre vozidlá s alternatívnym pohonom vyčlenené voľné parkovacie miesta.
S Nórskom je spojený aj úspešný príbeh Tesla Motors. Tamojší trh sa stal pre americkú automobilku vstupnou bránou do Európy. V krajine sa vybudovala sieť rýchlonabíjacích staníc Supercharger, darí sa aj predaju prémiového Modelu S.
Elektromobil ako druhé auto
Väčšinu elektrických áut v Nórsku vlastnia súkromné osoby. V domácnostiach zvyčajne plnia funkciu druhého auta. Podľa Skofteland vlastnia firmy a municipality len štvrtinu zo všetkých elektromobilov v krajine. Aj tu sa situácia postupne mení, mesto Oslo napríklad plánuje kúpiť tisíc elektrických áut a čiastočne obmeniť svoj súčasný vozový park.
Za najvýraznejšiu nevýhodu elektromobilu považuje nórska diplomatka dojazd. Podľa štatistiky nórskych úradov však dojazd postačuje na väčšinu ciest tamojších vodičov, najmä každodenné cestovanie do práce a naspäť.
Limitom zostáva vysoká cena. Očakáva, že technologický pokrok bude postupne stierať rozdiely medzi konvenčnými a elektrickými autami.
Záverom svojho príspevku Skofteland zdôraznila, že napriek lacnej prevádzke, ktoré so sebou prináša elektromobil, ich rastúci počet na cestách nerieši problém preťažených cestných komunikácií. Nemalo by sa preto tiež zabúdať na podporu využívania verejnej dopravy, skonštatovala.
Príspevok Rannveig Skofteland (Nórske veľvyslanectvo na Slovensku) odznel na konferencii zelená Bratislava ZEBRA, ktorá sa uskutočnila v Starej Tržnici.
© energia.sk
K téme
