Nord Stream 2 sa nepáči poľskému protimonopolnému úradu
„Úrad zistil, že spojenie by mohlo viesť k obmedzeniu hospodárskej súťaže,“ uvádza sa v piatkovom prehlásení poľského antimonopolného úradu UOKiK. „V tejto chvíli má Gazprom dominantné postavenie ohľadom prepravy plynu do Poľska a plánovaná transakcia by mohla ďalej posilniť vyjednávaciu pozíciu spoločnosti vo vzťahu k užívateľom v Poľsku.“
Ide o jeden z prvých krokov v konaní o povolení plynovodu, resp. koncentrácii šiestich firiem zodpovedných za jeho výstavbu, financovanie a prevádzku. Konzorcium má dva týždne na reakciu voči námietkam úradu. Finálne rozhodnutie o plynovode, teda jeho schválenie, zákaz alebo schválenie s podmienkami, by malo padnúť do konca tohto roka.
Pred týždňom sa pritom predseda predstavenstva Gazpromu Viktor Zubkov pre televíziu Rossiya 24 vyjadril, že koncom leta očakáva povolenie projektu Nord Stream 2 zo strany poľských úradov.
Denník Pravda v júniinformoval o tom, že aj Európska komisia stanovila konzorciu firiem podmienky – právo EÚ má platiť pre suchozemskú aj podmorskú časť plynovodu.
Prehnané obavy?
Do Nemecka sa už teraz ruský plyn dostáva popod Baltské more dvoma súčasnými potrubiami. Vlani sa cez Nord Stream prepravilo 39,1 miliardy metrov kubických plynu, kapacita je pritom až 55 miliárd m3 ročne. Z terminálu blízko nemeckého mesta Greifswald sa potom ďalej prepravuje cez plynovody OPAL a NEL. EK ale zaviedla obmedzenia na objemy prepravované cez OPAL do ostatných krajín Únie. Ak by došlo k realizácii dvoch nových potrubí kapacita by sa zdvojnásobila na 110 miliárd m3 ročne. Nemecko vidí hlavne vlastné výhody z projektu, ktorý označuje čisto za komerčný.
Podľa kritikov projektu by sa znížila energetická bezpečnosť najmä v regióne strednej a východnej Európy, keďže nejde o diverzifikáciu zdroja plynu ani prepravnej trasy, čo je aj jeden z cieľov vybudovania európskej energetickej únie. Slovensko sa obáva, že by prišlo o tranzitné poplatky. Šéf slovenského prepravcu plynu Eustream Rastislav Ňukovič ale na nedávnej konferencii priznal, že Nord Stream 2 by nemusel znamenať koniec sveta a vedeli by sa s jeho dopadmi vysporiadať. Napokon ruský plyn k nám zo západu tečie cez Nemecko a Česko už niekoľko rokov.
Koncom júna sa tiež uskutočnilo rokovanie medzi Gazpromom a Eustreamom. Alexej Miller následne pre ruskú štátnu tlačovú agentúru TASS uviedol, že sa dohodli na ďalšom využívaní slovenskej prepravnej kapacity aj v rámci projektového rámca Nord Stream 2.
Analytici hľadajú pre a proti
V názoroch na prínosy a riziká plánovaného projektu sa značne rozchádzajú členské štáty aj analytici.
Georg Zachmann z bruselského think tanku Bruegel zdôraznil,že vzhľadom na stagnáciu v dopyte po plyne v Európe, nadbytočnej kapacite na svetovom trhu s plynom a nedostatočne využívanej súčasnej importnej infraštruktúry, Európa ďalší drahý plynovod z Ruska v blízkej budúcnosti nepotrebuje. Nemecko by sa síce stalo plynárenským hubom pre celý kontinent a mohlo by sa tešiť z nižších cien plynu, bolo by to ale na úkor susedov, ktorí budú na konci prepravného reťazca platiť vyššie ceny.
Andreas Goldthau zase vo svojej štúdii pre EUCERS a King´s College London, ktorú financovali firmy z konzorcia Nord Stream 2, tvrdí, by sa posilnila likvidita na huboch v strednej Európe a cena plynu by sa v týchto krajinách znížila. EK podľa neho vystupuje ako politický aktér a nie dohľad ochraňujúci konkurenciu na trhu.
ČTK, energia.sk
K téme
