Niekoľko poznámok k zákonnosti odňatia podpory výrobcom elektriny
Ústavná ochrana vlastníctva
Podľa judikatúry Ústavného súdu majetok resp. vlastníctvo zahŕňa nielen existujúci majetok, ale aj majetok, ktorého nadobudnutie je možné v budúcnosti legitímne očakávať. Vlastníctvo tak z právneho hľadiska zahŕňa aj iné majetkové hodnoty, vrátane pohľadávok resp. iných peňažných nárokov, v prípade ktorých existuje legitímna nádej, že raz budú zhmotnené. (III. ÚS 60/04, III. ÚS 534/2011; I. ÚS 205/07)
Obdobným spôsobom sa vyjadril aj Ústavný súd Českej republiky, ktorý uviedol, že legitímne očakávanie zahŕňa aj majetkový nárok, ktorý bol už individualizovaný právnym aktom alebo je individualizovateľný na základe právnej úpravy. (PL. ÚS 50/04)
Ochrana vlastníctva sa tak vzťahuje aj na majetok, ktorý vlastníkovi pribudne v budúcnosti na základe jeho legitímnych očakávaní vyplývajúcich zo súčasných podmienok a riadneho behu udalostí. Medzi takýto majetok je podľa nášho názoru potrebné zaradiť aj nárok výrobcu elektriny na podporu podľa Zákona o podpore OZE.
Princíp zákonnosti
K odňatiu zákonnej podpory pre viac ako 1 100 výrobcov elektriny došlo jednoduchým listom prevádzkovateľa distribučnej sústavy bez toho, aby bolo za týmto účelom vydané akékoľvek administratívne rozhodnutie, a aby bola dotknutým výrobcom poskytnutá možnosť využiť opravné prostriedky, ktoré sú v správnom konaní účastníkom konania bežne dostupné.
Podľa Ústavy je možné vlastnícke právo odňať iba na základe zákona, nie samotným zákonom. Princíp zákonnosti tak v sebe zahŕňa jednak požiadavku na existenciu orgánu, ktorý je oprávnený rozhodnúť o odňatí vlastníckeho práva, ako aj požiadavku na existenciu administratívneho konania, v ktorom dôjde k preskúmaniu konkrétneho prípadu a vydaniu rozhodnutia. (PL. ÚS 38/1995, PL. ÚS 4/00)
Z vyššie uvedeného vyplýva, že výrobcovi elektriny z OZE je možné podporu odňať iba na základe zákona, pričom za týmto účelom je potrebné, aby príslušný orgán vydal rozhodnutie v správnom konaní. Postup, ktorým dochádza k odňatiu vlastníckeho práva výrobcu elektriny bez administratívneho rozhodnutia, odporuje ústavnej požiadavke zákonnosti a preto je možné označiť ho za protiprávny.
Princíp proporcionality
Ďalším ústredným princípom, ktorý Ústava vyžaduje pri obmedzovaní základných práv a slobôd, je princíp proporcionality.
Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu je akýkoľvek zásah do základných práv a slobôd prípustný len vtedy, ak ho ospravedlňuje existencia naliehavej spoločenskej potreby, tzv. legitímny cieľ. Pri posudzovaní zásahu je preto potrebné vždy skúmať existenciu dostatočne dôležitého spoločenského cieľa, ktorý právna úprava sleduje. (PL. ÚS 3/09)
Naše pochybnosti o potrebnosti a legitímnosti oznamovacej povinnosti zavedenej Zákonom o podpore OZE sme vyjadrili v článku Keď trestáme a nevieme prečo.
Okrem existencie legitímneho cieľa princíp proporcionality obsahuje aj požiadavku nevyhnutnosti zásahu na dosiahnutie tohto cieľa. Princíp proporcionality tak znamená primeraný vzťah medzi sledovaným cieľom a použitými prostriedkami, pričom takýto cieľ nie je možné dosiahnuť rovnako účinnými, ale menej zaťažujúcimi prostriedkami. (PL. ÚS 3/09) Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu je zásah do vlastníckeho práva neprípustný, ak je možné sledovaný cieľ dosiahnuť šetrnejšími resp. menej drastickými prostriedkami. Základné právo preto nie je možné obmedziť viac, než je nevyhnutné na dosiahnutie legitímneho cieľa. (PL. ÚS 23/06)
V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že pre viacerých výrobcov elektriny je odňatie podpory likvidačné, kde výška odňatej podpory presahuje 1 000 000 EUR. Táto suma 10-násobne prevyšuje maximálnu pokutu za správny delikt podľa Zákona o podpore OZE.
Podľa nášho názoru, vzťah proporcionality medzi použitým prostriedkom, spočívajúcim v odňatí ročnej podpory a sledovaným cieľom, spočívajúcim v plnení pochybnej oznamovacej povinnosti, tu nebol dodržaný. Plnenie oznamovacej povinnosti je možné zabezpečiť aj výrazne šetrnejšími a menej drastickými prostriedkami (napr. uložením pokuty za spáchanie správneho deliktu a pod.), ktoré ústavnému princípu proporcionality nebudú odporovať.
K téme
