Nie všetky solárne panely sú rovnako „zelené“
Analýza celoživotného cyklu solárnych panelov ukazuje, že tie, ktoré pochádzajú z Európy sú značne environmentálne šetrnejšie než panely „Made in China“. Vyplýva to z analýzy, ktorú zverejnili americkí vedci v časopise Solar Energy Journal.
„Odhadli sme, že uhlíková stopa solárnych panelov je dvojnásobná, ak sa vyrábajú v Číne a používajú v Európe, v porovnaní s tými, ktoré sú lokálne vyrobené a používané v Európe,“ uviedol spoluautor štúdie Fengqi You, ktorý vyučuje na Nortwestern University. Dodal, že hoci z ekonomického pohľadu sa zdá lákavé presunúť výrobu panelov do Číny, z environmentálnej perspektívy to ide proti myšlienke propagovať fotovoltiku ako udržateľný zdroj energie.
Autori argumentujú nižšími štandardmi v oblasti ochrany životného prostredia, neefektívnym využívaním energie v továrňach a vysokým podielom uhlia a fosílnych palív v energetickom mixe Číny.
Medzinárodná energetická agentúra vo svojom technologickom plánepredpovedala, že do roku 2050 by sa fotovoltika (FV) mohla na globálnej produkcii elektriny podieľať 11 percentami a nahradením fosílnych palív by sa ušetrilo asi 2,3 gigaton emisií CO2/rok.
Podľa výpočtov IEA by sa do konca tejto dekády mali systémové a výrobné náklady vo fotovoltike zredukovať o viac než 50 % a v mnohých regiónoch sa dosiahne parita pokiaľ ide o trhovú cenu elektriny vyrábanú z iných zdrojov, čo povedie k postupnému odstraňovaniu ekonomických stimulov. Odvetvie solárnej energetiky a prevádzkovatelia sústav však budú musieť vyvinúť nové technológie a stratégie s cieľom integrovať do sústav veľké objemy elektriny pochádzajúcej zo solárnych systémov.
EÚ – z lídra dovozca
Európa dlhé roky dominovala na svetovom trhu s fotovoltikou, pokiaľ ide o inštaláciu aj výrobu zariadení, avšak najväčší potenciál rastu je v iných regiónoch, hlavne na americkom kontinente, v Ázii a Afrike. Asociácia EPIA uvádza, že od roku 2004 sa Európa stala hlavným dovozcom týchto panelov, najmä z ázijských krajín. Podiel európskych producentov na svetovom trhu, pokiaľ ide o výrobu modulov, predstavuje asi 13 %. Najväčším producentom je Čína s podielom viac než 60 %, pričom až 95 % produkcie smeruje na vývoz.
V minulom roku boli najväčšími dodávateľmi FV modulov na trh čínske firmy Yingli Green Energy a Trina Solar. Spomedzi top 10 firiem pochádzalo až sedem z Číny, výnimkou boli japonské spoločnosti Sharp Solar a Kyocera a americká First Solar.
Základným prvkom 90 % dnes vyrábaných panelov je kremík. Ťažba nerastných surovín, preprava a spracovanie do fotovoltických technológií vyžaduje značné množstvo energie. „V Číne táto energia väčšinou pochádza zo špinavších a menej účinných zdrojov energie než v Európe,“ poznamenal spoluautor analýzy Seth Darling. „Tento rozdiel sa však pravdepodobne bude časom zmenšovať s tým, ako Čína posilňuje environmentálne predpisy.“
Vychádzajúc z toho, že panely sa vyrábajú z kremíka a inštalujú sa na juhu Európy, modul pochádzajúci z Číny by mal produkovať elektrinu o 20 – 30 % dlhšie, aby sa vykompenzovali vyššie emisie spojené s jeho výrobou.
Do výpočtov pritom neboli zarátané náklady na energie pri preprave solárneho panelu do konečnej destinácie, čiže do konkrétnej lokality napr. v Nemecku či Španielsku, čo by spomínanú dvojnásobnú uhlíkovú stopu produktu ešte zvýšilo.
Európske združenie EPIA uvádza, že uhlíková stopa FV systémov, ktoré sú nainštalované v južnej Európe, je na úrovni 16 – 32 g CO2 eq./kWh, z toho moduly majú podiel 56 – 72 %.
Limity pre čínskych producentov
Ziskovosť tohto odvetvia v Číne prilákala veľkých investorov. Podľa Čínskej národnej správy o stave fotovoltiky v roku 2012 až 31 provincií, autonómnych regiónov a samospráv považovalo rozvoj fotovoltického priemyslu za svoju prioritu. Podniky pôsobiace v tomto odvetví fungovali vo viac než 300 čínskych mestách.
Dotácie a ďalšie výhody, ktoré čínska vláda poskytuje domácim výrobcom FV technológií, boli tiež predmetom dosiaľ najväčšieho prípadu antidumpingového vyšetrovania zo strany Európskej komisie, ktorý viedol k zavedeniu cla na dovoz modulov a ich kľúčových komponentov. Spor v júli 2013 ukončila dohoda o cenovom záväzku, čiže o minimálnej cene solárnych panelov čínskeho pôvodu.
V posledných rokoch začal Peking obmedzovať dovtedajšie nekontrolované rozširovanie výrobných kapacít solárnych panelov. Ministerstvo priemyslu v septembri minulého roka vydalo nové požiadavky pre podniky týkajúce sa spotreby energie a emisií znečisťujúcich látok s cieľom obmedziť produkciu menej účinných modulov a komponentov a podporiť výskum a vývoj nových technológií.
© energia.sk
K téme
