Nepál vidí potenciál rozvoja krajiny v OZE, mení svoju energetickú politiku
Nepál nedávno prijal politiku dotovania obnoviteľných zdrojov energie. Podľa odborníkov by ale nemalo ísť len o elektrifikáciu odľahlých oblastí, ale aj zmenu samotnej energetickej politiky, ktorá sa zameriava na rozsiahlejšiu podporu OZE.
Rozvoj energetického sektoru je obmedzený neexistujúcou jasnou vládnou energetickou politikou, nedostatkom investičného kapitálu a hlavne politickou situáciou. Nepál má najnižšiu trhovú spotrebu energie (500 kWh na osobu/rok) z celej južnej Ázie. Prístup k elektrine má doposiaľ len 40 % obyvateľstva. Polovica domácností žijúcich v mestských a semi-mestských oblastiach je napojená na štátnu rozvodnú sústavu, no takmer 80 % percent populácie krajiny žije na vidieku, a tu má prístup k elektrine len tretina obyvateľov.
Distribúcia takmer úplne absentuje v najneprístupnejších a najviac zaostalejších regiónoch, kde viac ako 80 % z takmer pol milióna obyvateľov má vážne problémy s nedostatkom jedla, viac ako 42 % obyvateľov žije pod hranicou chudoby a viac ako 60 % detí do 5 rokov trpí chronickou podvýživou.
Vzhľadom na členitý reliéf krajiny je podľa úradov elektrifikácia finančne náročná, a preto siahajú po alternatíve v podobe využívania OZE. „Obnoviteľné zdroje poskytujú off-grid energetické riešenia a sú jediným reálnym spôsobom, ako zabezpečiť energiu v niektorých častiach krajiny,“ vyplýva z vládneho programu Národný vidiek a Obnoviteľná energia (NRREP).
Nepál má obrovský vodný potenciál (Zdroj: Flickr.com/Frontierofficial, licencia Creative Commons)
V roku 2011 Nepál vyprodukoval 3.858 GWh a spotreboval 4.883 GWh zostávajúcu potrebnú elektrinu dovážal z Indie. Energetické potreby sú kryté neefektívnym využívaním biomasy – drevo (75 %), poľnohospodárske zvyšky (4 %) a živočíšny odpad (6 %). Zvyšok pokrýva ropa a uhlie. Len 12 % obyvateľov krajiny využíva elektrinu pochádzajúcu z vody, vetra alebo slnka.
Krajina má potenciál pre OZE, chýbajú jej ale investície
Medzi najdôležitejšie zdroje energie v krajine patrí biomasa, ropné produkty, zemný plyn a uhlie. Nová energetická politika ale nachádza riešenie vo vodných, solárnych, veterných elektrárňach a bioplynových staniciach.
Zaujímavosť |
---|
Prvú bioplynovú stanica v Nepále postavil roku 1955 učiteľ B.R. Saubolle z použitej ropnej cisterny v škole v Kátmandú. |
Nepál má vďaka svojim početným a prudkým tokom druhú najväčšiu kapacitu pre výstavbu vodných elektrární. Potenciál hydroenergetiky sa odhaduje až na 200.000 MW, čo z Nepálu robí potenciálneho dodávateľa elektriny do Bangladéša a Indie. Tento potenciál je však využitý iba z 1 %, vzhľadom na oneskorenie realizácie projektov na stavbu väčších energetických celkov. Nepál má v súčasnosti k dispozícii približne 600 MW inštalovaného výkonu, z čoho 90 % zabezpečuje na báze hydroelektrární. Projekty na stavbu väčších vodných diel existujú, ale ich realizácia sa stále oneskoruje, pretože v krajine chýba priaznivé investičné prostredie pre takéto projekty z dlhodobou návratnosťou. India sa zapája do budovania vodných elektrární v Nepále, vyrobenú energiu však importuje do Indie za preferenčné sadzby.
Elektrina sa v Nepále vyrába tiež spaľovaním fosílnych palív, ktoré sa musia do krajiny dovážať. Možnosť získavania elektrickej energie z biomasy je ďalšou možnosťou jej produkcie, pretože komunálny odpad obsahuje až 60 % tohto energetického zdroja. V biomase vidí krajina najefektívnejší zdroj energie, musí sa ju ale naučiť účinne spracovávať.
Hoci krajina nachádza možnosti v rozvoji OZE, technologický rozvoj ale nedrží krok s rastom populácie. A aj to málo, čo krajina z OZE využíva, nemožno vďaka nedostatočnej infraštruktúre ďalej distribuovať.
Štúdia z roku 2011 sa zameriava na riešenie potravinových problémov prostredníctvom rozvoja OZE. Obnoviteľná energia môže podľa štúdie zvýšiť a zlepšiť vzdelanosť, uľahčí komunikáciu pri životu nebezpečných situáciách, môže uľahčiť i dodávky liekov a očkovacích látok, zvýšiť výnosy v poľnohospodársky závislých ekonomikách, kde poľnohospodári sa do značnej miery neustále spoliehajú na ručnú orbu. OZE môže dokonca zvýšiť aj príjmy vidieka prostredníctvom domáceho priemyslu.
Počiatočné náklady realizácie projektov z OZE sú však vysoké, a to aj s vládnymi dotáciami. Na rozdiel od elektrickej siete, v ktorej spotrebitelia platia len prevádzkové náklady, musia komunity prispievať okrem prevádzky, aj na údržbu a kapitálové náklady. Dokonca ale aj napriek tomu sú ale obnoviteľné zdroje energie v rámci elektrifikácie odľahlejších oblastí výhodnejšie, rýchlejšie a lacnejšie ako rozšírenie národnej siete, uvádza sa v štúdii Technologického inštitútu vo Švédsku. Štúdia dospela k záveru, že miestna sieť, ktorá využíva vodnú energiu je najlacnejšou alternatívou. Stojí 35 amerických centov za kWh v porovnaní s 1,34 americkými dolármi na rozšírenie národnej siete.
Solárne panely v Kátmandú (Zdroj: Flickr.com/Wonderlane, licencia Creative Commons)
Nové dotácie
V rámci novej energetickej politiky plánuje Nepál zmenu v dotáciách. Nové dotácie nahradia staré, nebudú paušálne a budú brať do úvahy skutočné náklady využívania energií z OZE. Budúca podpora sa zameria aj na sociálne zraniteľné skupiny obyvateľstva, ženy a teritoriálne znevýhodnených.
Dotácie pre solárnu a vodnú energiu budú vyššie v menej prístupných oblastiach a dotácie pre bioplynové stanice budú vyššie pre komunity v horských oblastiach. Priemerná dotácia na technológie OZE sa zvýši o 25 – 40 %. Slobodné ženy, chudobní a postihnutí katastrofami alebo konfliktom budú mať dokonca nárok na jednorazový grant.
Nová energetická politika bude tiež podporovať mikrofinancovanie prostredníctvom súkromných finančných inštitúcií, ktoré budú poskytovať úvery až do výšky 40 % nákladov technológií.
Okrem dotácií krajina potrebuje i priaznivé legislatívne prostredie
Podľa energetického analytika Bajracharya sú dotácie len časťou riešenia a krajina okrem nich potrebuje vhodnú legislatívu podpory OZE, záručné financovanie a vytvorenie mechanizmov pre predaj prebytočnej energie do rozvodnej siete. Saroj Rai, senior poradca pre OZE z Holandskej organizácie pre rozvoj Nepálu dodal, že je potrebný i rozvoj kapacít, zvyšovanie a riadenie kvality.
(c) energia.sk/li