Neoplatí sa a časom sa aj tak rozpadne – mýty okolo zateplenia domov

Rýchly prehľad

Mýtus prvý: Zateplenie domu sa neoplatí

Zateplenie môže ušetriť 50-80 % nákladov za energie. V zime dobre zateplený dom predstavuje nízke náklady na vykurovanie, žiadne tepelné mosty (tj. žiadne plesne), pri novostavbe zas úsporu za vykurovací systém s nižším výkonom. V lete kvalitné zateplenie obyvatelia domu spoznajú najmä na účtoch za klimatizáciu, ktorá je v porovnaní s vykurovaním až trikrát náročnejšia na energie. Súčasne sa takmer s ročným zvyšovaním cien za energie znižuje aj doba návratnosti investície.

Mýtus druhý: Je jedno, akou hrúbkou zateplíme

Záleží na tom, aký dom staviame. Štandardný dom sa zatepľuje hrúbkou okolo 15 cm, nízkoenergetický 25 cm a pasívny hrúbkou spravidla 30 cm. S výhľadom na nasledujúce desaťročie sa ako optimálna izolácia javí minimálne 15-20 cm, prípadne možno použiť o niečo tenší šedý penový polystyrén. Izolačné dosky tohto typu sú grafitovým izolantom novej generácie so zvýšeným izolačným účinkom. Rozhodne neplatí úmera čím menej tým lepšie. Skôr naopak. Náklady na izolačný materiál totiž tvoria len asi desatinu celkových nákladov kompletnej fasády a tak sa investícia do kvalitného a dostatočne silného materiálu oplatí. Uvažovať o hrúbke izolácie menšej ako 15 cm je až na malé výnimky úplne nezodpovedné a neekonomické. Dobrým príkladom sú stavby pred 15 a viac rokmi, kedy sa chybne zatepľovalo hrúbkami 5-6 cm a teraz sa tieto domy zatepľujú za 36 € / m2 druhýkrát.

Zdroj: Flickr.com/madgerly, licencia Creative Commons

Mýtus tretí: Stačí, keď som zateplil dom pred 15 rokmi

S týmto problémom sa začína stretávať čoraz väčší počet domov zateplených začiatkom deväťdesiatych rokov. Vtedy sa úplne bežne zatepľovalo hrúbkou 5 cm, čo je menej ako tretina dnes používanej hrúbky penového polystyrénu. Z pohľadu odporúčaných hodnôt, ktoré zohľadňujú budúci vývoj cien energií, možnosti úspor a stav európskej legislatívy, by v súčasnej dobe stavaný alebo rekonštruovaný dom mal byť zateplený 15-20 centimetrami tepelnej izolácie. Dom s tenšou izolácioz nebude s veľkou pravdepodobnosťou spĺňať požiadavky legislatívy po roku 2020 a bude vďaka tomu mať aj nižšiu hodnotu na realitnom trhu.

Mýtus štvrtý: Penový polystyrén v konštrukciách po čase „mizne“

Táto povera vznikla v začiatkoch užívania tohto izolačného materiálu v dôsledku prehreškov voči jeho úžitkovým vlastnostiam. Penový polystyrén odoláva teplotám trvalo sa pohybujúcim do 80 ° C, ale neodoláva pôsobeniu organických rozpúšťadiel. Chybné použitie penového polystyrénu pod čierne či tmavo modré nepriehľadné sklo v prvých typoch medziokenných vložiek, rovnako ako použitie lepidiel, ktoré obsahovali organické rozpúšťadlá pri položení hydroizolácií, spôsobovalo zmienené „miznutie“ penového polystyrénu. Pri dodržaní všetkých zásad týkajúcich sa správnej aplikácie je trvanlivosť porovnateľná s trvanlivosťou ostatných veľmi odolných stavebných materiálov, tj. s predpokladom 100-200 rokov.

Mýtus piaty: Po zateplení sa obvodová konštrukcia príliš uzavrie a dom „nedýcha“

Dýchaním stavby je možné označiť napr. vlhkostnú spoluprácu vonkajšej steny s vnútorným vzduchom, v žiadnom prípade dom stenami nevetrá. Zhodne ako murovaná stavba nevetrá napr. ani stena drevostavby, kedy jej konštrukcia typicky obsahuje tesnú fóliu. Pritom táto konštrukcia drevostavby spĺňa všetky kritériá pre prvotriedne bývanie. K výmene vzduchu, a tým aj vlhkosti dochádza viac ako z 95% vetraním oknami, dverami príp. riadeným vetraním, pomocou škár v konštrukciách, digestormi atď. Komunikácia nosnej steny s interiérom zostáva nezmenená a závisí najmä od použitia povrchových vrstiev. Najlepšie „dýchajú“ tj. reagujú na vlhkosť materiály na báze sadry.

Mýtus šiesty: Po zateplení narastá pravdepodobnosť kondenzácie vodnej pary a vzniku plesní

Plesne typicky vznikajú v studených kútoch nezateplených stavieb, alebo tam, kde je veľmi vysoká vnútorná vlhkosť – tj. kde sa napr. vôbec nevetrá. Je úplne jedno, či ide o novostavby či rekonštrukcie. Kvalitne vykonané zateplenie odstraňuje tepelné mosty, a tým aj kondenzáciu vodnej pary na povrchu konštrukcie a predpoklad vzniku plesní. Teplota na vnútornom povrchu obvodových stien je vyššia, vzďaľuje sa tak od teploty rosného bodu, čo jednoznačne bráni aj vzniku plesní. Prípadnú kondenzáciu vnútri konštrukcie zateplenie buď znižuje, alebo dokonca úplne odstráni. V zateplených konštrukciách kondenzuje prakticky vždy menej vlhkosti ako v konštrukciách nezateplených.

Zdroj: Flickr.com/Rubber Dragon, licencia Creative Commons

Mýtus siedmy: Zateplenie nie je žiadna veda, nepotrebujem odborníkov

Nemali by ste sa do zatepľovania púšťať vlastnými silami. Overení dodávatelia môžu garantovať kvalitne odvedenú prácu. Ak sa do zateplenia človek pustí sám, výrazne zníži pravdepodobnosť, že výsledok bude zodpovedať pôvodnému zámeru. Nikto tiež nezaručí životnosť vykonaných prác. Všeobecne sa prikláňame k názoru, že svojpomocne áno, ale s rozmyslom a sebakritickým uvážením, čo zvládnem a čo nie.

Mýtus ôsmy: Mám vlhký dom, riešením je zateplenie

Ak je dom vlhký, zateplenie tento problém nevyrieši. Ak presakuje do konštrukcie zemná vlhkosť alebo do nej zateká, je namieste so zateplením počkať a najprv odstrániť príčinu problému. Zateplením obvodových stien skutočne možno docieliť zníženie kondenzácie vodných pár na vnútornom povrchu konštrukcie, ale ak je zdrojom vlhkosti vonkajší zdroj, iba zateplenie nepomôže.

Mýtus deviaty: Najlacnejšie zateplenie získame kombináciou najlacnejších súčastí rôznych zatepľovacích systémov

Každý zatepľovací systém má vyvíjané a odskúšané optimálne spolupôsobenie všetkých zložiek. Kombináciou sa získa akási náhradka, ktorá však nemá odskúšané a teda ani garantované vlastnosti. Najrizikovejšia býva trvanlivosť takto zostavených systémov a ich bezpečnosť. Nízka počiatočná investícia môže vyústiť vo veľmi krátku životnosť.

Mýtus desiaty: Penový polystyrén nie je ekologický

Pravda, nie je to prírodný materiál a zateplenie domov napríklad konopnou alebo ovčou vlnou by bolo z ekologického hľadiska lepšie. Penový polystyrén je každopádne zdravotne nezávadný, ľahký a tvárny. Z 98% ho tvorí vzduch, zvyšok hmota. Pri výrobe penového polystyrénu sa pritom spotrebuje veľmi malé množstvo energie. Vyrába sa tzv. napeňovaním vstupnej suroviny pomocou vodnej pary. Malé tvrdé perličky suroviny o priemere okolo 1 mm sa pomocou pary napení na guličky o priemere asi 4 mm, čím zväčší asi 50x svoj objem. Súčasťou výroby penového polystyrénu nie sú žiadne ďalšie prísady ani lepidlá. Ročne sa ho spotrebuje okolo 88%, a to v stavebníctve vrátane zateplenia obvodových stien. Použitie nachádza ale aj v iných oblastiach života človeka. Vyrábajú sa z neho ochranné obaly, lyžiarske alebo cyklistické prilby, využíva sa v potravinárstve a pod.

(c) nezeleno.cz, energia.sk

Text publikujeme v zmysle Zmluvy o obsahovej spolupráci

K téme