Nemusí to byť len polystyrén – zopár možností prírodných tepelných izolácií

Živé stavebné materiály, ktoré neprechádzajú zložitým chemickým alebo tepelným pretváraním si získavajú obľubu hlavne u záujemcov o ekologické stavby. Ich vlastnosti sú porovnateľné s „klasickými“ výrobkami a vo svojom koncepte ich využíva aj tzv. celostná architektúra.

Jeden zo smerov ekologického staviteľstva berie do úvahy hľadisko „živosti“ materiálu, ktoré podľa zástancov tzv. celostnej architektúry znamená nezmenenú formu existencie materiálu. Ide pritom o to, aby bol základ prírodného materiálu čo najmenej pretvorený.

Podmienkou je, aby materiály pred stavebným použitím neprešli umelým pretváracím procesom, napr. varom, vypálením alebo chemickou reakciou. Nezmenenú prírodnú energiu si podľa tohto konceptu najviac zachováva kameň, nepálené tehly a íly, drevo a rastlinné materiály.

Kameň je potrebné izolovať

Stavebný kameň z pohľadu „živosti“ materiálu je vyhovuje koncepcii a v stavbách sa používa najčastejšie pieskovec, žula, rula alebo bridlice. Tepelnoizolačné vlastnosti samotného kameňa ale nie sú vyhovujúce.

Z tabuľky vyplýva, že pre vytvorenie nielen prírodnej, ale aj ekonomicky prijateľnej stavby s použitím kameňa je potrebné tento materiál dostatočne izolovať. Kameň, ako je napr. žula, pieskovec alebo rula sa dobre hodí najmä pre kamenné podmurovky ekologických stavieb. K tomu, aby bola táto časť stavby dobre tepelne izolovaná možno využiť dosky z penového skla, ktoré majú vynikajúce tepelnoizolačné vlastnosti a energetickým pomerom stavby prospejú, ak sa použijú na zateplenie stien z vnútornej strany.

Penové sklo je relatívne novým ekologicky nezávadným materiálom s vynikajúcimi tepelnoizolačnému vlastnosťami. Vyrába sa zahrievaním zmesi mletého skla s uhlíkovým práškom, vznikajúci oxid uhličitý napení sklo a materiál vyplní formu. Celá štruktúra potom má dobrú pevnosť v tlaku a veľkú tuhosť. Ako anorganický materiál je penové sklo odolné voči zvýšenej teplote, vode i organickým rozpúšťadlám a je úplne nehorľavé. Hodnota súčiniteľa tepelnej vodivosti sa pri penovom skle pohybuje na úrovni ostatných kvalitných tepelnoizolačných materiálov a dosahuje hodnoty 0,038 a 0,049 W/m.K.

Hlina v ekologických stavbách

Obľúbeným materiálom pre ekologické stavby je hlina, ktorú je možné použiť na vonkajšie i vnútorné murivo, na výplne stropov a podláh, na klenby i ako omietku. Jej prirodzený charakter vyplýva z toho, že nie je pálená a vďaka tomu je schopná veľmi dobre vytvárať príjemnú mikroklímu s optimálnou vlhkosťou vzduchu a dokáže tiež absorbovať najrôznejšie škodlivé látky zo vzduchu.

Tepelnoizolačné vlastnosti nepálených tehál ale nie sú dostatočné – masívne murivo má súčiniteľ tepelnej vodivosti λ 0,9 – 1,13 W/m.K, je preto nutné použiť ďalšiu prírodnú izoláciu. Vlastnosti samotnej nepálenej hliny možno ale vylepšiť pri procese jej výroby, napríklad hlina zľahčená slamou má už súčiniteľ tepelnej vodivosti λ 0,1 – 0,47 W/m.K.

Izolácia zo „živých“ materiálov

Široké uplatnenie nachádzajú „živé“ materiály v oblasti stavebných izolácií. V súčasnosti sa najčastejšie uplatňuje lisovaná obilná slama, trstina, konopné vlákno, ľan, juta, trhané drevo. Cenovo najdostupnejšie sú zlisované balíky z obilnej slamy, ich použitie je u ekologických stavieb najrozšírenejšie. Ide prevažne o izolácie na rastlinnej báze, rozširuje sa ale aj využitie živočíšnych produktov – najmä ovčej vlny.

Príkladom praktického využitia tradičného rastlinného materiálu, ktorý nachádza nové uplatnenie v ekologických stavbách, je ľan siaty. Na trhu môžete kúpiť ľan v rôznych formách – voľne sypaný, v podobe plsti alebo ako pružné a tvarovo stále dosky. Možno ho použiť ako tepelnú izoláciu medzi krokvami pri izolácii podkrovia alebo na utesnenie dutín a škár. Pokiaľ ide o tepelnoizolačné vlastnosti, v prípade niektorých ľanových dosiek je súčiniteľ tepelnej vodivosti λ 0,040 W/m.K a je tak porovnateľný s polystyrénom alebo minerálnou vlnou.

Materiály pre celostnú architektúru

Prírodné, „živé“ materiály striktne využíva jeden zo smerov súčasného ekologického staviteľstva, tzv. celostná architektúra. Okrem požiadavky na prírodné materiály pracuje napr. s cyklom opakujúcich sa dejov. Prirodzenému rytmu dňa a noci by mali zodpovedať miestnosti pre aktivitu a pre odpočinok. Celostná architektúra podriaďuje požiadavke harmónie a plynulosti aj svoje tvaroslovie – preferuje skosené rohy a otupené hrany, ktoré nepútajú ľudskú pozornosť a prispievajú tak k harmónii prostredia. Ak je v interiéri ostrý roh alebo kút, priťahuje pozornosť, a to podľa celostnej architektúry znamená výdaj energie.

Pri navrhovaní dispozícií a tvarov sa vychádza i z prírodou „overených“ princípov, ako je zlatý rez alebo Fibonacciho číselná postupnosť. „Ak sa vo svojej tvorbe priblížime poriadku prírody, stáva sa architektúra harmonickou. Mnoho z týchto základných vlastností môžeme využiť pri navrhovaní stavieb a riešenia prostredia,“ hovorí o princípoch celostnej architektúry architekt Oldřich Hozman.

Ako sa dostať k „celostnej“ stavbe?

Pokiaľ ide o celostnú architektúru v praxi, záujemcovia sa k realizáciám dostávajú väčšinou na základe dlhodobého záujmu sledovania problematiky. Na internete je k dispozícii množstvo informácií , možno tu nájsť aj odkazy na projektantov a ďalšie osoby alebo firmy, ktoré sa celostnou architektúrou zaoberajú. V prípade, že už má investor presnejšiu predstavu o tom, čo chce a potrebuje, je vhodné vyhľadať projektanta (architekta) a osloviť ho so žiadosťou o konzultáciu. Od nej sa potom odvíjajú podrobnosti konceptu.

Aj napriek spomínaným problémom ale stále viac investorov oceňuje hlavné výhody stavieb vychádzajúcich z celostného konceptu. „Krása, ľahkosť, trvanlivosť, nezávadnosť, ľahká výroba, recyklovateľnosť, absorpcia a regulácia vlhkosti, výborné tepelnoizolačné vlastnosti a ďalšie. To všetko sú pojmy, ktoré súvisia s prírodnou architektúrou. Životnosť týchto stavieb, vzhľadom na súčasnú dôslednosť a starostlivosť pri ich navrhovaní a realizácii, sa dá predpokladať dokonca ešte na dlhší čas, než u historických stavieb,“ hovorí Oldřich Hozman.

Nazeleno.cz, energia

Text publikujeme v zmysle Zmluvy o obsahovej spolupráci

K téme