Nemecký ústavný súd rokuje o odškodnení za odchod od jadra
O odchode od jadra rozhodla vláda sociálnej demokracie (SPD) a Zelených vedená kancelárom Gerhardom Schröderom v roku 2000. Podľa vtedajšej dohody s energetickými koncerny mali byť jadrové elektrárne postupne odstavené do roku 2022. V roku 2010 však konzervatívna únie CDU/CSU a liberálna FDP vedená kancelárkou Angelou Merkel rozhodla o predĺžení životnosti jadrových elektrární, ktoré mali dodávať prúd až do roku 2036.
V roku 2011 ale kabinet Merkelovej po havárii japonskej elektrárne Fukušima zmenil názor a rok starú novelu atómového zákona zrušil. Jadrové zdroje v Nemecku by tak mali byť odstavené najneskôr do roku 2022.
Energetické spoločnosti však vnímajú rozhodnutie vlády z roku 2011 ako porušenie svojich ústavou garantovaných práv. Vláda sa podľa nich rýchlym odklonom od jadra dopustila vyvlastnenia ich majetku, na čo má v prípadoch nutných pre zaistenie verejnej bezpečnosti právo, neposkytla im ale náhradu za tento majetok. Ak by teraz ústavný súd energetikom vyhovel, mohli by sa obrátiť na správne súdy, aby určili výšku odškodného, ktoré by štát musel firmám vyplatiť. Odhaduje sa, že by táto čiastka bola vo výške desiatok miliárd eur.
Jadrové elektrárne v Nemecku prevádzkujú štyri firmy, vedľa E.ON, RWE a Vattenfallu je to ešte EnBW. Tá sa ale k ústavnej žalobe nepripojila, pretože je z 98 % vlastnená štátom.
Odklon od jadra bol v Nemecku prvým krokom v transformácii energetiky (Energiewende). V budúcnosti sa má znižovať aj význam uhlia pre výrobu elektriny. Hlavným zdrojom majú byť naopak obnoviteľné zdroje. Tie sa vlani podieľali z 30 % na celkovej výrobe elektriny v krajine. V roku 2035 by mali pokrývať 60 % nemeckej spotreby, do roku 2050 by to malo byť 80 %.
ČTK, energia.sk