Nemecko zdaní samovýrobcov elektriny z OZE
Z vládneho materiálu vyplýva, že spolková vláda v Berlíne plánuje upraviť pravidlá pre samovýrobcov elektriny nasledovne:
- samovýrobcovia elektriny, ktorí si postavia nové inštalácie, ktoré vyrábajú elektrinu inak ako na báze obnoviteľných zdrojov alebo kombinovanej výroby s využitím zemného plynu, vrátia 90 % doplatku za objem takto vyrobenej elektriny, ktorú súčasne spotrebúvajú,
- samovýrobcovia elektriny vyrábajúci elektrinu z nových inštalácií na báze obnoviteľných zdrojov alebo kombinovanej výroby využívajúcej zemný plyn vrátia 70 % doplatku,
- pre existujúce inštalácie zdrojov u samovýrobcov sa zavádza strop príplatku podľa roku 2013, a to vo výške 52,8 EUR/MWh,
- špeciálnou kategóriou sú samovýrobcovia elektriny z malých zdrojov s maximálnym inštalovaným výkonom do 10 kW, ktorí nemusia zdaňovať ročný objem samovýroby do 10 MWh,
- vlastná technologická spotreba sa novou daňou nezaťažuje.
Pre samovýrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby v Nemecku to bude v praxi znamenať zaťaženie daňou, ktorá sa bude v prepočte na jednotku energie pohybovať v intervale 40 – 60 EUR/MWh.
O zavedení podobného mechanizmu pre samovýrobcov sa uvažuje aj v Španielsku, informoval Bloomberg. Dôvodom pre tieto ale i iné podobné opatrenia sú vysoké koncové ceny elektriny v krajinách EÚ, čo má vplyv nielen na ekonomiku bežných domácností, ale najmä znevýhodňuje priemyselné podniky voči konkurencii z nečlenských krajín EÚ. Dôvodom pre rast koncových účtov za energiu je na jednej strane finančne náročná podpora obnoviteľných zdrojov a súčasne rastúce náklady spojené s bezpečnou prevádzkou sústav, na ktorú kladie čoraz vyššie nároky práve zvyšujúci sa podiel elektriny z OZE v sieti.
Na Slovensku G-komponent
Na Slovensku sa v nedávnej minulosti uvažovalo o zavedení solárnej dane. Ministerstvo financií SR však okrem prvotnej myšlienky konkrétnejšiu podobu zámeru a mechanizmu zdaňovania nezverejnilo a o solárnej dani sa nateraz na Slovensku neuvažuje.
Čo však od roku 2014 mení ekonomiku prevádzkovania zdrojov elektrickej energie na Slovensku, konvenčných i obnoviteľných, je zavedenie platieb za prístup do sústavy (G-komponent). Na úrovni prenosu elektrickej energie sa zaviedol v súlade s článkom 2 Nariadenia Komisie (EÚ) č. 838/2010 strop prepočítaný koeficientom na jednotku práce, teda max. 0,5 EUR/MWh. Naopak, na úrovni distribúcie elektriny sa výška poplatku za prístup do sústavy pre prevádzkovateľa zdroja vyčísľuje ako 30 % z hodnoty maximálnej rezervovanej kapacity.
Spod platby za prístup do sústavy sú vyňaté iba niektoré zdroje, napríklad vodné elektrárne s inštalovaným výkonom do 5 MW alebo zdroje, ktoré slúžia výlučne na poskytovanie podporných služieb pre prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo výlučne na dodávku regulačnej elektriny.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) zavedením platieb pre výrobcov elektriny za prístup do sústavy sledoval pokrytie časti nákladov na prevádzku sústav výrobcami, čo umožnilo zníženie cien prenosu a distribúcie pre odberateľov elektriny.
Opatrenia sa stretli s rozporuplnými reakciami, kriticky sa vyjadrila predovšetkým spoločnosť Slovenské elektrárne, a.s. – najväčší výrobca elektriny na domácom trhu. Spôsob a dôvody pre zavedenie G-komponentu zaujímali i Európsku komisiu. Na druhej strane, Jaroslav Hrušč z Východoslovenskej distribučnej, a.s. vo svojom komentári poukázal, že na citeľnom znížení koncovej ceny elektriny v roku 2014 sa podieľa aj zavedenie spomenutého poplatku pre výrobcov.
(c) energia.sk
K téme
