Nemecko možno predĺži prevádzku jadrových elektrární
Nemecko po havárii v japonskej jadrovej elektrárni Fukušima v roku 2011 rozhodlo o predčasnom uzavretí všetkých jadrových elektrární v krajine. Jadrové zdroje by mali prestať dodávať elektrinu do siete najneskôr v roku 2022. Ich výkon by mali nahradiť obnoviteľné zdroje energie.
Zatiaľ čo jadrové elektrárne stáli predovšetkým v priemyselných oblastiach južného Nemecka, väčšina elektriny z OZE sa vyrába na severe krajiny. Siete zo severu na juh Nemecka ale nie sú dostatočne robustné, takže časť elektriny do Bavorska prúdi cez Česko. Českí politici i energetici dlhodobo upozorňujú, že tieto prietoky výrazne zaťažujú českú prenosovú sústavu a ohrozujú ich stabilitu. Praha sa snaží prietoky obmedziť i výstavbou transformátora na hraniciach.
„Ak sa nepodarí do chvíle plánovaného odstavenia jadrových elektrární postaviť vedenie v Nemecku, môže sa to skončiť tak, že zostanú v prevádzke i naďalej,” povedal týždenníku Der Spiegel krajinský minister životného Šlezvicka-Holjštajnska Robert Habeck. Politik zvolený za stranu Zelených preto vyzval nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú, aby presadila urýchlené vybudovanie naplánovaných prenosových trás.
Obavy z predĺženia životnosti jadrových elektrární zaznievajú aj zo strany sociálnej demokracie (SPD), ktorá je súčasťou nemeckej vládnej koalície. „Bez prenosových trás potečie čoskoro do južného Nemecka príliš málo elektriny. (Bavorský premiér Horst) Seehofer zrejme dúfa, že ten výpadok nahradí predĺžením prevádzky jadrových elektrární,” povedal Nils Schmidt z bádensko-württemberskej organizácie SPD.
Okrem jadrových elektrární by mohla dodať chýbajúcu elektrinu na juh Nemecka aj bavorská paroplynová elektráreň v Irschingu. Jej prevádzka ale teraz nie je rentabilná, takže by výroba v nej vyžadovala poskytnutie verejnej podpory, čo by viedlo k zdraženiu elektriny pre spotrebiteľov.
Bavorská vláda najprv výstavbu prenosových sietí zo severu na juh Nemecka podporovala, po masívnych protestoch obyvateľov z okolia plánovanej trasy potom začala vystupovať proti nej. Namiesto stavby zhruba 60 kilometrov dlhého vedenia od hesensko-bavorskej hranice k bavorskej elektrárni Grafenrheinfeld teraz požaduje výstavbu 150 kilometrov dlhého vedenia cez územie Bádenska-Württemberska, ktoré by sa tam napojilo na už existujúcu prenosovú sústavu.
ČTK, energia.sk
K téme
