Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Malzenice
1
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Paroplynová elektráreň Malženice - letecký pohľad. Foto: E.ON
14. mája 2013 Elektrina a elektrická energia od Energia.skSITA

Nemci zvažujú zakonzervovanie paroplynu v Malženiciach

Elektráreň podľa Orlovského nemôže dlhodobo vytvárať stratu a zakonzervovanie je preto jedno z možných riešení. Konečné rozhodnutie ale v tejto veci ešte nepadlo, upozorňuje hovorca spoločnosti. „Stav nevýroby vyplýva z toho, že výsledný produkt (elektrina) z tohto zdroja je pri súčasných cenách elektriny a povoleniek CO2 emisií drahší, ako dovoľuje hospodárska prevádzka elektrárne,“ vysvetľuje Ján Orlovský.

Európsky trend prehodnocovania paroplynu

Zvažované dočasné zakonzervovanie elektrárne v Malženiciach je súčasťou širšieho programu opatrení. Skupina E.ON, podobne ako ostatné energetické firmy v Európe, sú konfrontované s nízkym dopytom po výrobe elektriny. Okrem hospodárskej recesie v ostatných rokoch mal negatívny vplyv na výsledky firmy odklon Nemecka od jadrovej energie a konkurencia uprednostňovaných obnoviteľných zdrojov. E.ON začiatkom roka oznámil, že uvažuje o uzavretí konvenčných elektrární s celkovým inštalovaným výkonom 11.000 MW. Až donedávna čelila nejasnej budúcnosť aj moderná paroplynová elektráreň v Bavorsku. V apríli dospel E.ON ku kompromisu s nemeckým regulátorom, podľa ktorej zostanú dva bloky elektrárne Irsching v prevádzke minimálne ďalšie tri roky a to aj napriek tomu, že koncernu vytvárajú stratu. Výroba elektriny v týchto blokoch bude prebiehať na nízkom profile, nemeckej elektrizačnej sieti budú poskytovať hlavne podporné služby.

Znižovanie veľkoobchodných cien elektriny a rastúce ceny zemného plynu zhoršujú vyhliadky aj ostatných paroplynových zdrojov Európe. Český štátny ČEZ zatiaľ neplánuje celoročnú prevádzku novopostavenej elektrárne v Počeradoch. V rozhovore pre ČTK to uviedol obchodný riaditeľ spoločnosti Alan Svoboda. Rozhodnutie o odstavení elektrárne na plyn v Nemecku prijala uplynulý týždeň aj nórska spoločnosť Statkaft, informoval Bloomberg. Spoločnosť ako dôvod uviedla, že výroba elektriny v tomto zdroji v súčasnom prostredí stratila konkurencieschopnosť. 

Expanzia amerického uhlia

Dôležitým faktorom, ktorý zásadne ovplyvnil lacnejšiu výrobu elektriny v Európe, je dovoz lacného uhlia z USA. Rozmach ťažby bridlicového plynu v Spojených štátoch spôsobil, že tamojšie energetické zdroje prechádzajú na spaľovanie nekonvenčného plynu. Cena zemného plynu v USA sa od roku 2008 prepadla o polovicu, čo vytlačilo uhlie z dovtedy tradičných odbytísk. Prebytkové uhlie sa vyváža do Európy. Začiatkom roka sme informovali, že Veľká Británia spaľuje najviac uhlia za posledných 20 rokov. Vlani americký vývoz uhlia do Európy vzrástol o 23 %, vyplýva to z údajov Amerického úradu pre energetické informácie (EIA), napísal Wall Street Journal. Cena uhlia na európskej energetickej burze EEX klesla za posledný rok o 19 %, zatiaľ čo cena zemného plynu je viazaná na ceny ropy, ktoré sa držia na relatívne vysokej úrovni. 

Malženice – investícia bez účasti štátu

Krátka história malženickej elektrárne sa začala v roku 2008. Pri výbere lokality zavážil fakt, že v okolí obce bola v minulosti vybudovaná vhodná plynárenská infraštruktúra. Paroplynový zdroj sa dnes nachádza na mieste bývalej kompresorovej stanice. Výhodou je tiež blízkosť elektrickej rozvodne v Križovanoch. Stavebné práce trvali viac než dva roky a náklady investora presiahli 400 miliónov eur. Koncern E.ON sa pri výstavbe tohto zdroja neuchádzal o finančnú pomoc štátu. Projekt sa financoval výhradne zo súkromných zdrojov. Šéf E.ON Slovensko Konrad Kreuzer počas slávnostnej inaugurácie v Malženiciach prehlásil, že ide o najväčšiu investíciu do slovenskej energetiky za posledné desaťročie.

K spusteniu paroplynu do komerčnej prevádzky došlo v decembri 2010. Inštalovaný výkon elektrárne predstavuje 436 MW. Počas plného výkonu sú Malženice schopné vyrobiť 3 mld. kWh elektrickej energie za kalendárny rok. Výroba elektriny prebieha kombináciou technológie plynovej a parnej turbíny, ktorá sa vyznačuje vysokou efektívnosťou. Prispieva k tomu aj fakt, že všetko vyrobené teplo sa využíva výhradne na výrobu elektriny. „Naša technológia dosahuje účinnosť takmer 59 % pri premene elektrickej energie zo zemného plynu,“ uviedol pre náš portál v roku 2011 Vladimír Pestún, generálny riaditeľ elektrárne.

Prvý rok prevádzky sa ale nezaobišiel bez komplikácií. V auguste 2011 sa elektráreň musela vyradiť z prevádzky v dôsledku skratu na budiacom zariadení generátora. Vyšetrovanie neskôr preukázalo, že dôvodom požiaru bolo zlyhanie ľudského faktora. Nehoda si vyžiadala rekonštrukciu. K obnoveniu prevádzky došlo v polovici mája 2012.

Flexibilita prevádzky a podporné služby

Spaľovanie zemného plynu je v porovnaní s ostatnými fosílnymi palivami najekologickejšie. Prevádzkovateľ uvádza, že emisná náročnosť malženického paroplynu predstavuje 335 kg emisií oxidu uhličitého (CO2) na vyrobenú 1 MWh elektriny. Výhodou paroplynových cyklov je vo všeobecnosti flexibilita v dodávke elektriny. Malženice sú v prípade potreby schopné nabehnúť na plný výkon už v priebehu jednej hodiny. Okrem výroby silovej elektriny je elektráreň schopná poskytovať podporné služby elektrizačnej sústave. Malženice spĺňajú certifikačné podmienky primárnej, sekundárnej a terciárnej regulácie.

© energia.sk

K téme

Bezplatné novinky z Energia.sk raz týždenne:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov
Copyright © iSicommerce s.r.o. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.