Nemci vedia, za čo platia v cene elektriny
Za posledných desať rokov rástli účty Nemcov za elektrinu exponencionálne. Radikálny krok spolkovej vlády, ktorá sa vo svetle fukušimskej tragédie rozhodla postupne odstaviť všetky atómové elektrárne a prejsť výhradne na výrobu ekologickej elektriny, sa ukázal ako náročnejšia úloha než sa pôvodne zdalo. Do roku 2035 chce krajina vyrábať až 65 % elektriny zo „zelených zdrojov“.
Úskalia a tromfy Energiewende
Od znovuzjednotenia Nemecka v roku 1990 vzrástla produkcia elektriny z OZE zhruba osemnásobne. Podľa inštitútu Agora mali vlani obnoviteľné zdroje po prvýkrát v histórii najväčší podiel na celkových dodávkach elektriny v krajine – zhruba 26 %. V rámci OZE technológií dominuje veterná energia (8,6 %), v tesnom závese je biomasa (8%), nasleduje energia zo slnka (5,8%) a vodné elektrárne (3,4%).
Kritici Energiewende vyčítajú, že vládna stratégia pomohla „vzkriesiť“ fosílne palivá. V energetickom mixe Nemecka patrí uhliu stále dominantné postavenie. V roku 2014 sa z hnedého uhlia, ktoré sa všeobecne považuje za najšpinavšie, vyrobilo 25,9 % zo všetkej elektriny. Podiel čierneho uhlia na celkovej produkcii mierne klesol – v minulom roku dosiahol približne 18 %.
Verejná mienka na strane OZE
Transformácia štátnej energetickej politiky má silnú podporu verejnosti. Podľa prieskumu spoločnosti TNS Emnis považuje rozvoj OZE za dôležitý až 92 % Nemcov. Ako ďalej vyplýva zo štúdie, obyvatelia sa tzv. zelenej prirážke v koncovej cene elektriny nebránia. Až 55 % z opýtaných Nemcov považuje výšku príplatku za OZE za primeranú. Podľa 4 % opýtaných je dokonca nastavená príliš nízko.
„Zelená prirážka“ sa Nemcom tento rok po prvý raz od roku 2000 nezvýšila. Stalo sa tak vďaka zlepšenému hospodáreniu účelového fondu, z ktorého sa vypláca podpora prevádzkovateľom fotovoltaických a veterných zdrojov alebo bioplyniek. Tento fakt znamená istú úľavu pre nemecké domácnosti, na ktoré padá najväčšia ťarcha poplatkov v integrovanej cene elektriny. Veľké podniky sú z platieb vyňaté úplne alebo zvýhodnené zľavami – podľa vlády kvôli ochrane zamestnanosti.
Štruktúra koncovej ceny za elektrinu v Nemecku sa aktuálne skladá z ôsmich zložiek. Zhruba štvrtinu tvorí silová elektrina, nasleduje spomínaná „zelená prirážka“ a sieťové poplatky. Okrem DPH dopĺňajú skladbu ceny ďalšie 4 zložky.
Zdroj: Clean Energy Wire/Verivox
Silová elektrina (25 %)
Silová zložka tvorí štvrtinu koncovej ceny. Zahŕňa nielen náklady za nákup silovej elektriny, ale aj prevádzkové náklady a oprávnenú maržu pre dodávateľa. Maximálne môže dosiahnuť výšku 7,1 eurocentov za kilowatthodinu (kWh).
Sieťové poplatky (22 %)
Poplatok za využívanie elektrizačnej sústavy – prenos a distribúciu elektriny. Výšku určuje regulačný úrad (Bundesnetzagentur). Aktuálne 6,3 eurocentov/kWh.
Príplatok za obnoviteľnú energiu (22 %)
Nazýva sa tiež „zelená prirážka“. V praxi dorovnáva rozdiel medzi veľkoobchodnou cenou elektriny a štátom garantovanými výkupnými cenami. Vlani bola na úrovni 6,24 eurocentov, v tomto roku poklesla na 6,17 eurocentov/kWh.
DPH (16 %)
Daň z predaja je vo výške 19 % ceny elektriny a tvorí asi 16 % ceny po zdanení. V súčasnosti na úrovni zhruba 4,5 eurocentov za kWh.
Daň z elektriny (7%)
Nazývaná aj „ekologická daň“. Aktuálne vo výške zhruba 2,1 eurocentov za kWh.
Koncesný poplatok (6 %)
Poplatok za využitie verejného priestoru pre elektrické vedenia. Výška dane, zvyčajne na úrovni 1,7 eurocentov/kWh, závisí tiež od veľkosti danej lokality.
Offshore poplatok (1 %)
V prípade, že veterné farmy na mori nie sú pripojené do sústavy načas, aby mohli predávať vyrobenú elektrinu, musia ich prevádzkovatelia platiť náhradu za škody. Tieto náklady operátori prenášajú na spotrebiteľov do výšky 0,3 eurocentov za kWh.
Príplatok za kombinovanú výrobu tepla a elektriny (0,6 %)
Prevádzkovateľom elektrární s kombinovanou výrobou tepla i elektriny štát garantuje výkupnú cenu elektriny. Rozdiel medzi ňou a cenou na burze sa financuje prostredníctvom tohto poplatku, ktorého výška je momentálne 0,2 eurocentov za kWh.
Poplatok za pripojenie veľkých spotrebiteľov (0,4 %)
Veľkí spotrebitelia elektriny v Nemecku sú buď čiastočne alebo úplne vyňatí z platieb za sieťové poplatky. Tieto náklady sú rozložené medzi spotrebiteľov prostredníctvom tejto dane, ktorej súčasná výška je 0,1 eurocentov za kWh.
Koncovú cenu elektriny na Slovensku tvoria okrem silovej zložky aj náklady na prenos a distribúciu vrátane strát. Ďalej je to tarifa za prevádzkovanie systému (TPS), ktorá slúžia na podporu využívania OZE/KVET, elektriny z domáceho uhlia a činnosti OKTE. Ďalšou zložkou sú systémové služby, ktoré zabezpečuje správca prenosovej sústavy SEPS a odvod do Národného jadrového fondu. Okrem týchto poplatkov platia spotrebitelia aj spotrebnú daň (okrem domácností) a DPH. Predseda ÚRSO pre náš portál uviedol, že v koncovej cene elektriny pre domácnosti je podiel komodity 34 %, podiel sieťových poplatkov asi 40 % a TPS je približne 17 %. |
---|
© energia.sk