Connie Hedegaard: Naša cesta ku skutočnej energetickej bezpečnosti začína doma
Ako v prípade pacienta dúfajúceho v zlepšenie zdravotného stavu sa infúziou dovážaných fosílnych palív udržiava európske hospodárstvo pri živote, ale to nestačí na urýchlenie nového rastu.
Ako príklad si vezmime náš účet za energiu. Už roky predstavuje dovoz fosílnych palív zápornú hodnotu v európskej obchodnej bilancii. V súčasnosti na pokrytie svojej spotreby dováža Európa viac ako dve tretiny všetkého plynu a takmer všetku ropu. Za dovážané fosílne palivá platí viac než 1 miliardu EUR denne, čo predstavuje viac ako pätinu celkového dovozu EÚ.
Energetická závislosť niečo stojí, to je jasné. Ale aké predstavuje politické náklady? Len ako príklad uvediem, že šesť krajín EÚ závisí od Ruska ako jediného externého dodávateľa pokrývajúceho ich celkový dovoz plynu, pričom tri z nich využívajú zemný plyn na pokrytie viac ako štvrtiny svojich celkových energetických potrieb.
Nebolo by múdrejšie prelomiť túto závislosť úsporou energie a jej výrobou tu v Európe? Zahraniční dodávatelia môžu zmraziť dodávky ropy a plynu, ale nie sú schopní zmraziť naše slnko ani náš vietor. A nemôžu nám vyúčtovať ani energiu, ktorú nespotrebujeme.
Naša cesta ku skutočnej energetickej bezpečnosti začína tu doma. Niekto by mohol namietnuť, že vždy môžeme vyťažiť viac uhlia. Bolo by práve toto riešením? Očividne nebolo. Uhlie nielen že najvyššou mierou prispieva ku zmene klímy, ale zapríčiňuje aj smog, kyslé dažde a toxické znečistenie ovzdušia. Jeho využívanie je preto v rozpore s našimi politikami a cieľmi v oblasti zmeny klímy.
Energetická bezpečnosť a oblasť klímy idú ruka v ruke. Nemôžete mať jedno bez druhého. Preto sa obnoviteľné zdroje a energetická účinnosť musia stať dvomi kľúčovými súčasťami riešenia, sú totiž obe dobré pre klímu a našu energetickú nezávislosť.
Dobrou správou je, že Európa už teraz usporí 30 miliárd EUR ročne tým, že nahrádza dovážané fosílne palivá energiou vyrobenou z miestnych obnoviteľných zdrojov. Inými slovami, peniaze investujeme tu v Európe miesto toho, aby sme ich posielali Putinovmu Rusku a iným dodávateľom fosílnych palív mimo Európy.
A do roku 2050 by sa dovoz ropy a plynu do EÚ mohol znížiť na polovicu – čo by predstavovalo úsporu 3 % súčasného HDP. Mnohé požadované dodatočné investičné náklady možno pokryť z úspor nákladov na energiu. Peniaze, ktoré teraz tečú do zahraničia, možno namiesto toho investovať do našich domácich výrobných odvetví a služieb.
Pre Európu by teda energetická bezpečnosť nemala byť len o tom, aby dodávky plynu nepochádzali z Ruska. Musíme vybudovať hospodárstvo, ktoré je menej závislé od dovozu energie. Podarí sa nám to zvýšením účinnosti a tým, že sa väčšmi spoľahneme na doma vyrobenú čistú energiu. Musíme takisto dobudovať vnútorný energetický trh, zlepšiť energetickú infraštruktúru a zlepšiť sa vo využívaní našich vlastných energetických zdrojov.
Krajiny aj spoločnosti na celom svete sa orientujú na opatrenia v oblasti klímy potrebné pre ich stratégie rastu. Medzinárodné záväzky krajín vo veľkej miere závisia do domácich programov na zvýšenie energetickej bezpečnosti a konkurencieschopnosti v kľúčových odvetviach ovplyvňujúcich rast.
Európska komisia v januári načrtla svoje návrhy týkajúce sa politiky v oblasti klímy a energetiky do roku 2030. Zahŕňajú záväzný cieľ zníženia objemu emisií o 40 % v porovnaní s úrovňou v roku 1990, ako aj cieľ záväzný pre EÚ ako celok – dosiahnuť, aby minimálne 27 % energie pochádzalo z obnoviteľných zdrojov. To najmenšie, čo môžeme urobiť v oblasti energetickej účinnosti, je viac pracovať, a preto budú tento mesiac prichádzať ďalšie návrhy v tejto oblasti. Predstavitelia EÚ sa zaviazali prijať rozhodnutie o celom balíku najneskôr v októbri.
Začiatkom júna USA oznámili návrh pravidiel na obmedzenie emisií z elektrární. Toto je najsilnejšie opatrenie, ktoré vláda USA doteraz prijala na boj proti zmene klímy, a poukazuje na to, že Spojené štáty berú zmenu klímy vážne. Aj počas mojej nedávnej návštevy v Číne sa ukázalo, že veci sa pohli správnym smerom. Čína rýchlo mení problematiku zmeny klímy na príležitosť pre rast a zamestnanosť v urýchlene sa inovujúcich hospodárskych odvetviach. Teraz je potrebné, aby sa tieto vnútroštátne opatrenia transformovali do ambiciózneho medzinárodného záväzku.
Všetko je len otázkou priorít. Cesta k väčšej energetickej nezávislosti vedie cez ambiciózne politiky v oblasti klímy. A Európska komisia túto cestu vydláždila klimaticko-energetickým balíkom na rok 2030. Prijatím odvážnych krokov v oblasti zmeny klímy lídri EÚ ochránia energetickú bezpečnosť Európy a podporia udržateľné oživenie hospodárstva.
Autor: Connie Hedegaard je komisárka EÚ pre oblasť klímy.
© energia.sk
K téme
