Najviac plynofikovaná krajina v Európe dáva plynu pomalé zbohom
Slovenské plynárenské odvetvie sa rado chváli tým, že sme druhou najviac plynofikovanou krajinou v Európe. Podľa SPP-Distribúcia je plyn dostupný až v 77 % obcí, v ktorých žije 94 % všetkých obyvateľov Slovenska. Prvenstvo v plynofikácii si drží Holandsko. Avšak zatiaľ čo Slovensko pokrýva 98 % svojej spotreby plynu dovozom, predovšetkým z Ruska, Holandsko je najväčším producentom zemného plynu v EÚ.
Domáca produkcia plynu má ale v tejto krajine klesajúcu tendenciu, čoraz viac plynu musí tiež dovážať (najmä z Nórska a Ruska). Kvôli otrasom súvisiacim s ťažbou suroviny na najväčšom poli Groningen dochádza k postupnému riadenému utlmovaniu ťažby. Zdá sa, že holandskí vládni predstavitelia nie sú ochotní platiť obrovské sumy za dovoz zemného plynu z tretích krajín a radšej v duchu znižovania emisií pristúpia k priam revolučnému obmedzovaniu jeho spotreby.
Vysoké pokrytie plynovodmi v Holanddsku má ale popri bohatých domácich ložiskách plynu aj druhý dôvod – všetky nové domy aj bytovky sú zo zákona oprávnené byť pripojené na plynárenskú infraštruktúru. Výsledkom je, že v 89 perceentách rezidenčných budov je nainštalovaný kotol na plyn.
V decembri 2016 holandské ministerstvo hospodárstva predstavilo novú energetickú agendu, od ktorej si sľubuje to, že do roku 2050 domácnosti prestanú využívať plyn na varenie i vykurovanie. Dvoma základnými piliermi stratégie sú lepšia tepelná izolácia budov a nahrádzanie zemného plynu inými alternatívami.
Energetická agenda do 2050
Vláda napríklad navrhla, aby sa v novo budovaných rezidenčných lokalitách až na výnimky prestala stavať nová plynárenská infraštruktúra. Súčasná požiadavka plynárenského zákona o poskytovaní pripojenia na plyn sa má nahradiť širším právom na teplo, kde sa bude zohľadňovať pripojenie k technologicky neutrálnej energetickej infraštruktúre schopnej zaistiť teplo – bez ohľadu na to, či pochádza z elektriny, plynu alebo centrálneho systému vykurovania.
Keďže CZT ako ho poznáme u nás nie je v Holandsku rozšírené, bude potrebné pripraviť novú reguláciu veľkých vykurovacích sústav. Významnú rolu budú mať samosprávy, ktoré budú môcť v spolupráci s prevádzkovateľom sústavy rozhodnúť o najvhodnejšom zdroji pre dodávku tepla na lokálnej úrovni.
Masovo rozšírené domáce plynové kotly, vrátane kondenzačných, sa majú stať minulosťou. Po zavedení opatrení na zvýšenie energetickej hospodárnosti budov sa majú plynového kotly nahradiť najmä elektrickými a hybridnými tepelnými čerpadlami. Pri diaľkovom vykurovaní sa má teplo vyrábať predovšetkým z odpadu a tiež z geotermálnych zdrojov. Podporiť sa má tiež výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov, skladovanie elektriny aj vodíkové technológie.
Podľa prepočtov konzultačnej spoločnosti Ecofys, na ktorú sa dokument holandského ministerstva hospodárstva odvoláva, by sa ročne malo od plynu odpojiť asi 170 000 príbytkov a postupne všetkých 7 miliónov existujúcich domov. Do roku 2050 má byť výsledkom 80-percentné zníženie emisií CO2, ktoré sa vyprodukujú v budovách.
To, či sa plán masívneho prechodu od plynu k iným zdrojom tepla podarí v krajine uskutočniť a či bude mať aj očakávaný klimatický efekt, bude závisieť najmä od realizácie dodatočných investícií. Zároveň bude potrebné presadiť zmeny v legislatívnom a daňovom systéme a rozšíriť osvetu, ktorá obyvateľov presvedčí k tomu, aby uprednostnili iné bezemisné technológie namiesto tradičného zemného plynu.
© energia.sk
K téme
