Nádeje kritikov Nord Streamu 2 sa upierajú ku Kodani aj Bruselu
Zatiaľ čo dokumentačný a povoľovací proces k rozšíreniu podmorského plynovodu Nord Stream o ďalšie dve potrubia pokračuje, opozícia voči projektu neutícha. Najhlasnejšími kritikmi boli dosiaľ krajiny strednej Európy a Pobaltia, avšak významnú rolu v geopolitickej energetickej hre by mohli zohrať Dáni.
Nesúhlas s Nord Streamom 2 je v krajine veterných elektrární čoraz silnejší. Dánske noviny Jyllands-Posten dnes uviedli, že Nemecko, ktoré projekt podporuje, sa v energetike chová sebecky a voči Rusku hrá dvojitú hru. Na jednej strane podporuje sankcie proti Kremľu kvôli podpore separatistov na Ukrajine, zároveň však pokračuje v úzkej spolupráci so štátnym plynárenským gigantom Gazpromom.
Denník Financial Times upozornil na to, že vláda v Kodani plánuje schváliť zákon, ktorý by mohol zablokovať projekt, ktorý má prechádzať teritoriálnymi vodami v blízkosti dánskeho ostrova Bornholm.
Podľa ministra pre energetiku dánska vláda navrhuje, aby sa pri obdobných rozsiahlych infraštruktúrnych projektoch posudzovali nielen dopady na životné prostredie, ale tiež aspekty zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Zatiaľ však nie je isté, či sa má nová legislatíva vzťahovať aj na projekty, ktoré už sú v procese posudzovania alebo až na nové zámery.
Rozpoltená EÚ
Do debaty o Nord Streame 2 opakovane vstupuje Európska komisia a jej plán vybudovať energetickú úniu postavenú na myšlienke diverzifikácie dodávok plynu a implementácii legislatívy 3. energetického balíčka vrátane pravidiel o unbundlingu a prístupu tretích strán. EK je však sama rozpoltená a napriek neustálym výzvam, aby vydala jasné jednotné a finálne stanovisko, každá strana využíva čiastkové argumenty vo svoj prospech.
Oddelenie právnych služieb EK začiatkom roka 2016 vydalo stanovisko, podľa ktorého sa plynárenská smernica z roku 2009 nevzťahuje na časť projektov, ktoré prechádzajú cez exkluzívne hospodárske zóny a teritoriálne vody členských štátov EÚ.
Práve tohto názoru sa drží nemecký regulačný úrad Bundesnetzagentur, ktorý s vybudovaním Nord Streamu 2 súhlasí. Nemecko poukazuje na to, že pravidlám 3. energetického balíka nepodliehali ani dnes funkčné potrubia Nord Streamu 1 a neaplikujú sa ani na plynovody, ktoré spájajú juhoeurópske krajiny so severom Afriky popod Stredozemné more (napr. Green Stream či Medgaz).
Na druhú stranu, od čias ich spustenia sa energetická legislatíva EÚ posunula a na pozadí konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskom sa podstatne zmenili aj politické okolnosti.
„Je pravdou, že Nord Stream 1 takúto právnu úpravu nemá, ale keďže už dnes široko aplikujeme 3. energetický balíček a legislatíva v týchto oblastiach sa vyvíja, myslím si, že kľúčové princípy v týchto oblastiach by mali byť rešpektované aj v tomto prípade. Budeme rokovať s nemeckým regulátorom, ako by to malo byť dosiahnuté,“ uviedol 21.3. podpredseda EK Maroš Šefčovič pre slovenské médiá v Bratislave. Za zásadné skutočnosti považuje tiež rozhodnutie poľského protimonopolného úradu, ktoré viedlo k tomu, že konzorcium súkromných firiem za projektom už neexistuje a projekt je silne v ruskej réžii.
Nový mandát pre EK?
Dánsko aj Švédsko požiadali Brusel o vyjasnenie toho, ako majú pri posudzovaní projektu postupovať. EK ministerstvám energetiky oboch krajín napísala, že zodpovednosť a právomoc pre autorizáciu jednotlivých projektov majú členské štáty. Zároveň ale uviedla, že Nord Stream 2 nie je v súlade s cieľmi energetickej únie.
Aj eurokomisárka pre hospodársku súťaž v polovici marca uviedla, že EK nepovažuje projekt Nord Stream 2 za projekt spoločného záujmu.
Podľa agentúry Reuters Komisia v liste datovanom 28.3. uviedla, že „je potrebné vytvoriť pre offshore sekciu špecifický právny režim, a takýto špecifický právny režim by mal zahŕňať niektoré fundamentálne princípy plynúce z energetického práva EÚ“.
Od ministrov pre energetiku sa bude EK snažiť získať mandát na priame rokovania o nastolených námietkach a potenciálnej dohode s Moskvou. Pripraviť sa však musí na neochotu Berlína.
Konzorcium Nord Stream 2 zdôrazňuje, že Európska komisia by nemala robiť politické rozhodnutia o tom, či trh investície potrebuje alebo nie, a mala by to nechať na komerčnom posúdení hráčov na trhu. Päť západoeurópskych firiem (E.On, BASF/Wintershall, OMV, ENGIE a Royal Dutch BP) projekt podporuje.
© energia.sk, ČTK
K téme
