Na trhu s elektrinou prevládajú dotácie, cenu ale diktujú fundamenty

Napriek dvom dekádam budovania jednotného trhu sa ukazujú len čiastkové úspechy a v mnohých oblastiach vývoj naberá opačné tendencie, než sa pôvodne zamýšľali. Príkladom je obrovský rozdiel medzi veľkoobchodnými cenami a tými, ktoré platia koncoví odberatelia.

Účastníkom minulotýždňovej konferencie ENERGOFÓRUM 2016 – elektrina sa prihovoril aj podpredseda Európskej komisie zodpovedný za oblasť energetickej únie Maroš Šefčovič, ktorý zdôraznil, že v období 2008 – 2015 sa u domácností v Európe zaznamenal nárast cien energií približne o 3 % ročne. „V roku 2014 domácnosti vynaložili v priemere takmer 6 % svojich celkových výdavkov na energie. V jednotlivých štátoch EÚ sa tento podiel značne líšil – od 3 % na Malte až po 14,5 % na Slovensku.“

Šefčovič zosumarizoval doterajšie míľniky v príprave politík a tiež naznačil legislatívne i strategické návrhy, ktoré chce Komisia predstaviť ešte do konca tohto roka, tak aby sa nasledujúci rok mohol  stať z pohľadu energetickej únie rokom implementácie.

Návrat k trhovým princípom

Ústrednou témou konferencie sa stal očakávaný nový dizajn európskeho trhu s elektrinou. Marián Nicz z ministerstva hospodárstva uviedol, že SR víta snahu zachovať základný element voľne fungujúci prepojený trh s elektrinou. „Vzhľadom na štruktúru nášho výrobného mixu považujeme za dôležité využívanie existujúcich výrobných a prenosových kapacít a ich rozvoj na základe cenových signálov,“ povedal.

Technológie by mali súperiť za rovnakých podmienok. „V oblasti podpory OZE bude Slovensko presadzovať reformu s postupným odstránením podpory a vystavením trhovým mechanizmov, pričom výrobcovia elektriny z OZE by mali mať rovnaké práva aj povinnosti ako ostatní. V rámci novej legislatívy by sa malo prehodnotiť napr. odstránenie prioritnej dodávky či zavedenie zodpovednosti za odchýlku,“ vysvetlil.

Európsky trh s elektrinou je zásadným spôsobom deformovaný, čo potvrdila aj nedávna správa Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EESC), podľa ktorej boli trhové mechanizmy v roku 2008 uplatňované pri dodávke elektriny na úrovni 52 % a v roku 2015 len na úrovni 41 %. Do roku 2020 sa očakáva, že podiel trhových mechanizmov na dodávke elektriny klesne na 30 %. Zvyšok tvorí dodávka elektriny na základe rôznych podporných štátnych mechanizmov a intervencií. Z monitorovacích správ agentúry ACER zase vyplýva, že využitie cezhraničných kapacít nie je dostatočné. Cezhraničné obchodovanie sa pohybuje zhruba na úrovni 30 %.

V rámci panelovej diskusie zástupca MH SR zopakoval, že Slovensko bude podporovať opatrenia smerujúce k odstráneniu všetkých podpôr a ochranu pred zavádzaním nových foriem. Na otázku z publika, ako túto deklaráciu chápať vzhľadom na podporu ťažby a spaľovania domáceho uhlia vo všeobecnom hospodárskom záujme do roku 2030, resp. 2035 podčiarkol, že cieľom EÚ je eliminovať všetky podpory, zvlášť pre fosílne zdroje, ktoré neprispievajú k dekarbonizačným cieľom.

„Už teraz vnímame tlak na odstránenie tohto mechanizmu, súčasná legislatíva EÚ ale takúto formu umožňuje. Vidíme, že samotný trh už tieto zdroje vytláča, preto budeme vývoj monitorovať,“ uviedol Nicz. „Pri tejto podpore sa zmiešavajú sociálne, ekonomické a energetické aspekty. Ak chceme takúto dlhodobú podporu narúšajúcu trh odstrániť, budeme musieť ustúpiť od prvých dvoch kategórií aspektov a zamerať sa len na energetické aspekty.“

Nový dizajn trhu by mal podľa Nicza zohľadňovať aj fenomén kruhových tokov (tzv. loop flows), ktoré donedávna významne zaťažovali aj slovenskú prenosovú sústavu. Ako však neskôr v diskusii potvrdil šéf riadenia elektroenergetického dispečingu František Pecho zo spoločnosti SEPS, dispečing už pol roka nemá problém s kruhovými tokmi vďaka spusteniu tzv. phaseshifterov, špeciálnych transformátorov, ktoré odkláňajú časť výkonu, v Poľsku. Výsledkom toho je, že jedna cezhraničná linka medzi Nemeckom a Poľskom je vypnutá. Zostávajúcu elektrinu s výkonom asi 400 – 500 MW v čase špičiek podľa neho nie je problém odregulovať. Ešte lepší stav navyše nastane po tom, čo sa približne v máji budúceho roka sprevádzkujú české phaseshiftery aj v Hradci u Kadaně.

Prístup Slovenska – zatiaľ pasívny

Z pohľadu Slovenska je dôležité najmä zachovanie bezpečnosti dodávky i bezpečnosti prevádzky a spoľahlivosti elektrizačnej sústavy, dopad na konvenčné flexibilné zdroje a jadrovú energetiku a tiež dopad na koncové ceny elektriny. Ostatné prvky oznámenia Európskej komisie nie sú podľa Nicza pre Slovensko predmetom obáv a mali by byť v súlade s prioritami Energetickej politiky SR.

„Konečným cieľom Európskej komisie v oblasti maloobchodných trhov zostáva odstránenie všetkých regulovaných cien pre elektrinu aj plyn. Sociálne argumenty síce podľa EK platia ale len pre preukázateľne energeticky chudobných, nie všetky segmenty zákazníkov,“ pripomenul Nicz.

SR podľa zástupcu ministerstva hospodárstva súhlasí, že zákazníci majú byť v centre diania. Novým opatreniami by ale mala predchádzať analýza vplyvu na podnikateľské prostredia aj koncové ceny.

„Dôležité je ponechať právo regulovať maloobchodné trhy. Regulácia zraniteľných zákazníkov je pre Slovensko politicky citlivá otázka a zrejme ju bude naďalej presadzovať,“ potvrdil zástupca MH SR.

Na otázku z publika, ako aktívna a efektívna je SR pri formovaní spomínaných zásadných európskych energetických politík, Marián Nicz podotkol, že tzv. zimný balík návrhov ešte EK nezverejnila. Napriek tomu, že je Slovensko tento polrok predsedníckou krajinou v Rade EÚ a opakovane tvrdí, že je pri kormidle, do týchto diskusií sa zatiaľ veľmi nezapája a čaká na jeho zverejnenie v decembri. Nadchádzajúce zmeny súvisia aj s pripravovanou zmenou zákona 309/2009 o podpore OZE či novelou zákona o energetike, pri ktorej sa stále (už niekoľko rokov) zbierajú podnety od dotknutých subjektov. Aktuálnym cieľom je predložiť nový zákon o energetike do medzirezortného pripomienkovania v priebehu budúceho roka.

EÚ nie je na jednej lodi

Robert Jambrich zo Slovenských elektrární potvrdil, že nefunkčným európskym trhom je určitým spôsobom postihnutý každý jeden jeho účastník, od výrobcov, cez prevádzkovateľov prenosových i distribučných sústav až po koncových odberateľov. Nový dizajn trhu nepovažuje za žiadne prevratné riešenie, ale nápravu deformácií a súčasného stavu na trhu. „Ak naozaj chceme presadzovať vytvorenie jednotného vnútorného trhu s elektrinou, na úrovni EÚ by sa mali nastavovať základné strategické ciele a zámery pre dlhodobejší výhľad. Národná úroveň by mala byť operatívna a slúžiť na ich prispôsobenie do národného kontextu,“ uviedol.

Martin Kumpan zo Združenia dodávateľov energie (ZDE) zdôraznil, že celá Európa je preregulovaná. „V Európe a obzvlášť na Slovensku platí, že sa stále hlbšie roztočila a zväčšila špirála regulácie, prostredníctvom ktorej sa riešia nutné štrukturálne problémy,“ podčiarkol. „Jedného dňa sa výroba aj dodávka elektriny možno stane sociálnou službou a nebude tu existovať žiaden voľný trh,“ dodal Kumpan.

„Najväčšia výzva pre trh je novelizovať fyzikálne zákony. Zdá sa, že tie sú totiž najväčšou prekážkou liberalizovaného trhu s elektrinou,“ skonštatoval František Pecho zo  spoločnosti SEPS. Čím viac sa podľa neho členský štát zbaví kompetencií v energetike, tým viac zvyšuje riziko blackoutu v Európe. Pripomenul, že výhodou prepojenej sústavy je, že keď sa niekde rozsype zdroj alebo vypadne spotreba, dá sa to odregulovať. Nevýhoda je ale rovnaká – šíri sa kaskádová porucha, ktorá sa však dá eliminovať vďaka ochranným prvkom v sústave.

Veľký úspech si v rámci diskusií vyslúžilo prirovnanie energetickej politiky EÚ k flotile 28 lodí, ktoré majú síce vytýčený rovnaký cieľ plavby, ale odlišnú veľkosť posádok, sledovanú trajektóriu či pohon motora. Pri rozličných podmienkach sa síce EÚ snaží unifikovať pravidlá, ale zostáva široký rámec, v ktorom navyše často chýbajú aj spoločné definície, z čoho následne už pri transpozícii legislatívy vznikajú ďalšie problémy.

Vzhľadom na mnohé existujúce výnimky považuje Martin Kumpan zo ZDE Európsku úniu skôr za schizofrenickú inštitúciu – na jednej strane presadzuje zelené ciele a podporuje obnoviteľné zdroje, na druhej strane umožňuje ďalšiu ťažbu a rozvoj špinavých zdrojov, najmä uhlia.

Michal Dubeň zo spoločnosti Alpiq Energy dosvedčil, že negatívnym dôsledkom deformovaného trhu je nemožnosť investícií do projektov s návratnosťou desiatok rokov, ako sú veľké vodné elektrárne či potrebná prenosová infraštruktúra, ktoré odrádzajú komerčné subjekty.

„Keď sa bavíme o elektrine, dnes tu už žiadne veľké bohaté energetické firmy nie sú. Možno sú ešte veľké, ale už nie bohaté. Dlhodobý investičný horizont si tak nikto vo firme nemôže zobrať na zodpovednosť. Aj preto sa obávam, že chtiac-nechtiac smerujeme v tomto type hospodárstva, akým energetika je, k čoraz väčšej úlohe štátu,“ uviedol Dubeň.

„Je treba sa zamyslieť nad tým, prečo cena vyrobenej elektriny padla tesne nad 20 €/MWh a prečo cena koncovej elektriny stále rastie o niekoľko percent ročne v rámci Európy. Pred desiatimi rokmi bola cena elektriny na trhu okolo 100 €/MWh, teraz je na pätine. Tieto peniaze sa stratili, pravdepodobne práve v dotáciách obnoviteľných zdrojov,“ poznamenal Pecho.

Faktom ale podľa neho zostáva, že obnoviteľné zdroje priniesli do sektora elektroenergetiky kvalitu, zníženie cien technológií ako fotovoltické panely a naopak veľký technologický progres, napr. pri veterných turbínach, ktoré viac nehučia, vydržia dlhšie a majú väčšie výkony.

„Z hľadiska sústavy je tento posun tiež pozitívny, ale má jednu necnosť. Pri súčasnej mohutnej podpore nemajú motiváciu poskytovať regulačnú rezervu, ktorá sa z trhu stráca,“ doplnil.

Vina OZE? Ani náhodou

Matej Stračiak zo spoločnosti Slovenské elektrárne pripomenul, že obnoviteľné zdroje sa často označujú za hlavný dôvod poklesu ceny elektriny na trhu. Vývoj od Fukušimy a rozhodnutia o odstavení jadrových elektrární v Európe ale potvrdzujú opak.

„Cena elektrickej energie presne opisuje jednoduchý vzorec kombinácie komodít. Za posledné roky sa cena elektriny skladá z 80 % z dark spreadu, čo predstavuje výrobu elektriny z uhlia po započítaní nákladov na emisné povolenky, a z 20 % ju tvorí výroba z plynu. Tento pomer sa nijak výrazne nemení,“ vysvetlil. Dodal, že OZE možno odstavili najmenej účinné zdroje, ktoré si nedokázali vybaviť nejaké formy podpory, ale cena je stále diktovaná komoditami.

Odborníci počas piatkovej panelovej diskusie poukázali napríklad na nárast ceny na trhu v súvislosti s odstávkami jadrových elektrární vo Francúzsku či v susednej Českej republike, ktoré potvrdili, že marginalita systému je veľmi krehká a môže sa otočiť. Ďalším fundamentom je tiež stagnovanie spotreby elektriny, ktorá nezodpovedá očakávaniam o jej vysokom raste.

Obdobný názor vyjadril Blahoslav Němeček zo spoločnosti EY: „Napriek tomu, že energetika je vďačným politickým sústom, za cenou elektriny sú stále skôr nákladové fundamenty.“ Trh podľa neho funguje výborne, len reaguje na odlišné podnety.

Okrem spomínaných fundamentov navyše k prepadu cien elektriny prispel aj obrovský rozvoj a zlacnenie technológií OZE a tiež vývoz dotovaného čínskeho solárneho programu. V Európe tak vopred vznikla masa asi 30 GW výrobného výkonu obnoviteľných zdrojov, ktorá v danej dobe nebola potrebná, ale slúži ako príprava na budúce nahradzovanie fosílnych zdrojov. Ak by sa nárastom OZE postupne nahrádzala odstavovaná kapacita, ceny na trhu by sa podľa Němečka nachádzali inde.

Z pohľadu merit order sú úplne na začiatku veterné a solárne elektrárne s nulovými variabilnými prevádzkovými nákladmi a dotovanými fixnými nákladmi, až potom naskakujú zdroje s reálnymi palivovými nákladmi a platbami za emisné povolenky.

„Tým, že sú ceny elektriny dole, na akýkoľvek vzruch na trhu, napríklad v podobe odstávky jadrových elektrární, sa reaguje prehnane. Akékoľvek nedostatky sú zatiaľ len krátkodobé, čo vedie k extrémnym lavínovým reakciám,“ uviedol.

Němeček zároveň zdôraznil, že volatilita cien bude nutne potrebná, ak sa máme v Európe pri odstavovaní starých zdrojov a nahrádzaním novými zdrojmi dostať k obrode tzv. trhu energy only, resp. megawatthodinovému trhu. Je preto možné očakávať, že výkyvy cien smerom hore sa budú opakovať čoraz častejšie, až to investorom vyšle správny signál.

Odborná konferencia Energofórum 2016 – Elektrina sa konala v dňoch 13. – 14. októbra 2016 vo Vyhniach. Zorganizovala ju spoločnosť sféra, a.s. pod záštitou Ministerstva hospodárstva SR.

© Text: energia.sk, Foto: sféra, a.s.

K téme