Na Pohode sa diskutovalo o smart elektrine

Andrej Juris (Západoslovenská distribučná, a.s.) a Rastislav Kanás (Siemens) na úvod diskusie vysvetlili, že v elektroenergetike musí fungovať rovnováha na strane dopytu a ponuky. Elektrizačná sústava funguje správne iba vtedy, keď je suma vyrobenej a spotrebovanej energie vyrovnaná. V prípade, že takáto rovnováha neexistuje, v systéme sa vytvárajú asymeterie, prepätia a podpätia. Musí preto existovať systém, ktorý zabezpečí, že bilancia v systéme bude vždy vyrovnaná. Tým systémom je inteligentná sieť alebo smart grid.

V minulých desaťročiach fungoval systém spoľahlivo. Existovalo niekoľko veľkých centralizovaných elektrární. Vyrobená elektrina sa následne cez elektrické siete prenášala k odberateľom a systém sa darilo relatívne jednoducho manažovať.  Nástup obnoviteľných zdrojov energie a nových technológií si ale vyžiadal zmeniť prístup.

Rozmach zelenej energie zjednodušene rozbúral plánovanie distribúcie energie. V decentralizovanom systéme je dnes problematické riadiť energetiku konzervatívnymi spôsobmi a udržať rovnováhu na strane spotrebe a dopytu. Podľa Andreja Jurisa sú k tomu potrebné moderné IT technológie, ktoré nám poskytujú informácie o tom, čo sa deje v jednotlivých častiach systému. „Zatiaľ čo v minulosti bol jeden centrálny dispečing, dnes budujeme niekoľko mini dispečingov na regionálnej úrovni,” doplnil. V prípade výpadku tak môže distribútor elektriny lepšie manažovať výrobu alebo spotrebu.

Trh s bilanciami na Slovensku

Denná bilancia elektriny na Slovensku je viac menej vyrovnaná, odznelo ďalej v diskusii. V niektorých dňoch vzniká malý prebytok energie, ktorý následne vytečie do susedných krajín. Inokedy je zase v našej elektrizačnej sústave nedostatok elektriny a je potrebné ju doviezť zo zahraničia.

Každý hráč na slovenskom trhu tak musí mať vyrovnanú bilanciu a berie na seba zodpovednosť za odchýlku. Veľkí odberatelia dopredu nahlásia, koľko elektrickej energie sa spotrebuje. Následne sa v 15 minútových intervaloch sleduje, do akej miery sa podarilo prognózu dodržať. Ak hodnota odberu nezodpovedá dohodnutým číslam, vzniká záporná alebo kladná odchýlka a obchodník za ňu musí platiť operátorovi trhu s elektrinou.

Správanie spotrebiteľa sa mení

Obidvaja experti zdôraznili, že správanie spotrebiteľa sa výrazne zmenilo a nedá sa tak jednoducho predvídať ako v minulosti. Dnešný odberateľ je náročnejší aj z pohľadu toho, čo a kedy spotrebuje.

Informácie o odberných miestach na Slovensku sú dnes minimálne, upozornil Rastislav Kanás. Distribučné spoločnosti podľa neho v praxi  nevedia, čo presne sa deje na úrovni nízkonapäťovej sústavy.

Bežný profil malého odberateľa prirovnal k dvojhrbej ťave. Špička odberu je spravidla ráno. Ľudia sa zobudia, naraňajkujú a následne všetci odchádzajú do práce či školy. Ďalšia špička nastáva poobede, keď sa obyvatelia domácnosti vracajú naspäť. No predvídateľnosť správania spotrebiteľa už nie je taká jednoznačná, životné režimy sa diferencujú.

Mnohí ľudia si dnes na dom inštalujú solárne panely, ktoré im umožnia vyrábať elektrinu. Fotovoltaická elektráreň ale produkuje najviac elektriny na obed, teda v absolútnej proti fáze s bežným vrcholom dopytu u drobného odberateľa. Rozširuje sa tiež zatiaľ úzka skupinka jednotlivcov, ktorí vlastnia elektromobil a nabíjajú ho zo zásuvky z pohodlia domova. „Režim spotreby sa narúša a stáva sa veľmi nepredvídateľným,” uviedol Andrej Juris. Kľúčové podľa neho je, aby mal prevádzkovateľ dostatok informácií o tom, čo sa každých 15 minút deje v sústave a vedel flexibilne zareagovať.

Výrobcom, distribútorom, ale aj samotným spotrebiteľom poskytne smart grid presnú informáciu o ich energetickej spotrebe. Práve spotrebiteľská rovina je veľmi dôležitá. V súčasnosti je možnosť kontrolovať spotrebu elektriny zo strany spotrebiteľa veľmi slabá. Domácnosti si využitím smart technológie budú môcť lepšie predstaviť, ktorý spotrebič a koľko elektriny spotrebuje na hodinovej alebo dennej báze.  Ak sa odberateľ rozhodne zmeniť svoje spotrebiteľské správanie, na displeji svojho smartfónu alebo internete si bude môcť okamžite porovnať či sa mu tento krok odrazil aj na peňaženke a znížil svoje výdavky na energie.

Obchodníci s elektrinou budú na základe týchto údajov vytvárať nové tarify a motivovať spotrebiteľov, aby vyrovnali celkovú bilanciu v sústave. V niektorých škandinávskych štátoch podľa Kanása existuje aj rôznych 10 taríf a rozdiel medzi najdrahšou a najlacnejšou je niekedy až desaťnásobok. Podobný scenár preto očakáva aj na Slovensku. Z ponúknutých taríf si spotrebiteľ vyberie ten model, ktorý mu najviac vyhovuje a vyrovná jeho energetickú bilanciu.  V závislosti od výšky tarify sa tak môže rozhodnúť či je výhodnejšie zapnúť práčku večer alebo poobede, keď je cena za elektrinu desaťnásobne lacnejšia.                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                            

Smart meter a slovenská domácnosť

Inteligentný elektrometer kontinuálne meria a zaznamenáva priebeh energetickej spotreby v dome. Súčasne komunikuje s elektrickými prístrojmi a spotrebičmi v domácnosti. Informácie o energetickej bilancii získa nielen spotrebiteľ, ale aj distribučné spoločnosti a výrobca elektriny. Distribučné firmy získajú prehľad o tom, čo sa deje v nízkonapäťovej sústave a budú tak môcť rýchlejšie reagovať na poruchy.

Cena smart metra sa pohybuje rádovo do 150 eur, uviedol Kanás. No presná cena takéhoto zariadenia  závisí od konkrétnych požiadaviek. Návratnosť investície sa v tejto fáze dá len veľmi ťažko predpokladať. Podľa experta Siemens ale takto otázka ani nemôže stáť. Tvrdí, že ak budeme pasívni, sieť sa pri rastúcom počte obnoviteľných zdrojov stane nefunkčnou. 

Brusel určil, že do roku 2020 má byť smart meter nainštalovaný u 80 % koncových odberateľov, ktorých ročný odber elektriny predstavuje najmenej 4 MWh. Okrem zberu informácií nová technológia prinesie nadstavbové funkcie a ďalšiu automatizáciu, ktorej budú prispôsobené aj elektrické spotrebiče. Ako príklad uviedol Kanás elektrické vozidlo. Ak sa jeho majiteľ večer rozhodne, že do rána chce mať batériu svojho vozidla nabitú, elektronika takúto požiadavku v závislosti od tarify a optimálnych nákladov naprogramuje a uskutoční. Podobne to bude aj s práčkou, klimatizáciou alebo inými špecifickými spotrebičmi. 

Nestavajme na jedného koňa

Vzhľadom k rastúcemu počtu zelených zdrojov sa nedá očakávať, že cena elektriny bude v ďalších rokoch klesať, odznelo ďalej na diskusii. Andrej Juris pripomenul, že v EÚ existuje silná politická vôľa podporovať OZE. V ostatných rokoch sme boli svedkami masívnej podpory najmä energie zo slnka. Ako ale uviedol, jednosmerná orientácia nás ako spoločnosť stojí veľa peňazí, reflektuje sa to v cenách elektriny a prináša nestabilitu do elektrizačnej sústavy. V ceste za znižovaním emisií nie je rozumné vrhnúť sa len na jedno riešenie, ale vytvoriť ich zmysluplnú rovnováhu. „Technológia sa vyvíja veľmi rýchlo a my nemôžeme povedať, že iba toto je tá správna cesta,“ dodal.

Cestu vidí aj v efektívnej technológii na skladovanie energie, ktorá by zlepšila manažovanie nerovnováhy na trhu. „Pokiaľ budeme mať veľkokapacitné zásobníky, aj na úrovni domácností, to je niečo čo dokáže zjednodušiť manažovanie sústavy,” dodal Andrej Juris.

© energia.sk

K téme