Na historicky prvom reaktore generácie III+ sa podarilo dosiahnuť reťazovú štiepnu reakciu
Minimálny kontrolovateľný výkon (MKV) je najnižšia úroveň výkonu dostatočná na realizáciu testov elektrárne za samostatne sa udržujúcej kontrolovateľnej reťazovej štiepnej reakcie. Pomocou prístrojov bol ustálený neutrónový tok v aktívnej zóne reaktoru na požadovanej hodnote. Jadrový inžinieri zvyčajne hovoria, že reaktor po dosiahnutí MKV „začal žiť“. Jedná sa o zásadný krok v príprave nového bloku na produkciu elektriny.
Teraz odborníci vykonajú sériu skúšok zariadení a po ich úspešnom ukončení zavŕšia aj etapu fyzikálneho spúšťania. Činnosť sa presunie do energetickej časti elektrárne, jednotlivé zariadenia budú opakovane testované za postupne zvyšovanej hodnoty výkonu.
Šiesty a siedmy blok Novovoronežskej jadrovej elektrárne sa stavia podľa typového projektu AES-2006, ktorý zahŕňa reaktory VVER-1200 o inštalovanom výkone 1200 MW. Tie patria do generácie III+, ktorá nielen že spĺňa všetky požiadavky kladené na súčasné jadrové elektrárne vrátane takzvaných pofukušimských opatrení, ale tiež omnoho striktnejšie požiadavky očakávané od nových jadrových blokov. Ide predovšetkým o ďalšie zlepšenia bezpečnosti pomocou rozšírenia počtu pasívnych bezpečnostných systémov a zlepšenia účinnosti elektrárne.
K pripojeniu šiesteho bloku k sieti má dôjsť v lete tohoto roku a do konca roku má byť zahájená komerčná prevádzka. Reaktory generácie III+ sú vo výstavbe tiež v Spojených štátoch, Francúzsku, Číne a ďalších krajinách. Šiesty blok Novovoronežskej elektrárne je však prvým, ktorého výstavba bola dokončená, a ktorý vstúpil do fáze fyzikálneho spúšťania.
Prevádzkovateľom Novovoronežskej jadrovej elektrárne, tak ako aj všetkých ostatných ruských jadrových elektrární, je spoločnosť Rosenergoatom, súčasť ruskej korporácie Rosatom. Elektráreň sa nachádza na brehu Donu blízko mesta Voronež v európskej časti Ruska. Ide o elektráreň, ktorá má od svojho založenia zásadný význam pre vývoj reaktorov typu VVER. Prvé dva bloky postavené v 50. a 60. rokoch majú vývojové typy ruských tlakovodných reaktorov a boli trvalo odstavené v rokoch 1988 a 1990. Ďalšia dvojica blokov má reaktory VVER-440, ktoré boli uvedené do komerčnej prevádzky v rokoch 1972-1973 a jedná sa o prvé reaktory tohto typu. Podobné prvenstvo drží aj piaty blok elektrárne, ktorý sa po uvedení do prevádzky v roku 1981 stal prvým reaktorom VVER-1000.
Zdroj: Essential Communication
K téme
