Radíme: Na čo majú domácnosti myslieť pri dotáciách na OZE?

Dotácie z programu Zelená domácnostiam by sa mali už onedlho rozbehnúť. Aktuálne sa na webstránke projektu na podporu využívania obnoviteľných zdrojov energie v domácnostiach publikujú zoznamy oprávnených zariadení.

Zatiaľ čo bytové domy budú môcť žiadať o poukážky len na slnečné tepelné kolektory a kotly na biomasu, v prípade rodinných domov sa podporí aj inštalácia fotovoltických panelov a veterných turbín na výrobu elektriny a tiež tepelného čerpadla. Presné podmienky, výšky sadzieb a rozsah oprávnených výdavkov sú uvedené v podmienkach podpory.

Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) uskutočnila v priebehu septembra viacero seminárov, na ktorých odborníci z oblasti OZE predstavili jednotlivé podporované technológie, ich prednosti aj úskalia. Na ich základe sme pre vás pripravili základný prehľad podporovaných zariadení.

Tepelné čerpadlo (len domy)

• slúži na využívanie geotermálnej, hydrotermálnej a aerotermálnej energie
• v SR ich za rok 2014 pribudlo rekordné množstvo – takmer 1000 kusov
• patrí k energeticky najúčinnejším vykurovacím zariadeniam, ich účinnosť je uvedená aj na povinných energetických štítkoch

Tepelné čerpadlo užívateľovi dokáže ušetriť až 60 – 70 % energie pre vykurovanie a ohrev vody, pričom umožňuje aj chladenie a ohrev bazéna. Straty pri správnej prevádzke tohto zariadenia sú minimálne. Jeho výhodou je stály tepelný výkon takmer počas celého roka, nevýhodami sú vyššie náklady, hlučnosť či byrokraticko-prieskumné bariéry.

Úradné stavebné povolenie sa nevyžaduje pri inštalácii čerpadiel na princípe vzduch-voda, pri iných technológiách treba povolenia na vykonanie vrtov a studní. Pri umiestňovaní vonkajších jednotiek zariadenia sa treba vyhnúť priestoru v blízkosti okna spálne, do úvahy je nutné brať aj požiadavky susedov. Najmä pri vrtoch treba myslieť aj na prirodzenú regeneráciu pôdy, najrozhodujúcejším faktorom v tejto súvislosti je frekvencia dažďa.

Čerpadlo zabezpečuje všetky potreby tepla, degraduje však efekt iných úsporných opatrení. To znamená, že potenciálne úspory sa uplatnením viacerých zariadení využívajúcich OZE nesčítavajú. Ako ideálna kombinácia sa ukazuje tepelné čerpadlo voda-voda s podlahovým, prípadne stenovým vykurovacím systémom a stropné chladenie.

Zásadné je v každom jednotlivom prípade dôsledne nadimenzovať výkon čerpadla podľa charakteru vykurovaných objektov a veľkosti tepelných strát. Každý kW výkonu navyše sa po finančnej stránke rovná sume asi 400 – 600 eur, predimenzované zariadenie je tak ekonomicky i energeticky menej efektívne.

Aj zásobníky teplej vody treba navrhnúť špecificky k danému tepelnému čerpadlu, pričom platí:

• na 1 kW výkonu treba asi 0,2 až 0,3 m2 plochy výmenníka
• pre 1 osobu sa uvažuje s 40 až 50 litrami teplej vody na deň
• pre 4 osoby v domácnosti je treba nepriamo vykurovaný ohrievač s objemomasi 200 litrov.

Skúsenosti ukazujú, že poruchy na čerpadlách bývajú len z 5 % vinou samotného čerpadla, až 95 % problémov súvisí s prevádzkou vykurovacieho systému. Čerpadlá tiež produkujú približne 3-krát menej emisií než plynový kotol. Aj keď sa cena plynu u nás stále javí ako výhodnejšia než cena elektriny, plynové kotly už po roku 2020 nebudú vzhľadom na prísnejšie legislatívne podmienky EÚ spĺňať stanovené kritériá.

Kotly na biomasu (domy aj bytovky)

Pri inštalácii kotla na biomasu je v prípade žiadosti o preplatenie poukážky podstatné, aby ním bol nahradený kotol na fosílne palivo , t.j. kotol priamo na uhlie alebo jeho spoluspaľovanie, kotol na zemný či tekutý plyn. Ako palivo je pri ňom možné použiť kusové drevo, drevné pelety a brikety alebo drevnú štiepku.

Miera podpory pri kotloch na biomasu sa pohybuje od 33 do 38 %. Ak sa porovnáva návratnosť investície s/bez dotácie, pri získaní poukážky sa návratnosť skracuje približne o 2 až 4 roky.

Pri výbere vykurovacej látky treba sledovať ukazovatele ako vlhkosť a výhrevnosť v pomere k vynaloženým financiám, pričom sa vo všeobecnosti odporúča palivo zaobstarávať pred vykurovacou sezónou kvôli nižšej cene. Je tiež vhodné vopred preveriť možnosti dodávky paliva, nakoľko jeho dovoz z veľkej vzdialenosti predraží  prevádzku, a tiež vopred myslieť na dostupnosť servisu i náhradných dielov pri konkrétnom kotli. Následne nezanedbávajte čistenie zariadenia – je to nutný predpoklad pre jeho bezproblémovú a ekonomickú prevádzku.

Obzvlášť pri tomto OZE zariadení je v porovnaní s ostatnými druhmi využívajúcimi OZE rozhodujúca náročnosť obsluhy a dostatočný priestor pre samotné zariadenie i skladovanie paliva.

Porovnanie nákladov a potrebného objemu skladovania

Zdroj: Michal Ilovič (SIEA) – prezentácia

Solárne kolektory (domy aj bytovky)

Solárne kolektory sa montujú najčastejšie na strechu (šikmú či plochú) alebo na fasády budov. Podľa typu je ich možné rozdeliť na:

• štandardný plochý s meandrom, ktoré patria v Európe k najčastejšie používaným
• plochý vákuový, ktorý je použiteľný aj pre špeciálne aplikácie a vhodný tiež do znečisteného prostredia
• plochý s nízkym hydraulickým odporom
• rúrový vákuový, pri ktorom sa cena a kvalita výrobkov na trhu značne líši – vyrába sa najmä v Číne

Pri výbere kolektorov treba zvážiť najmä objem spotreby energie a režim spotreby v rodinnom či bytovom dome, umiestnenie z hľadiska integrácie podľa typu strechy, disponibilné zásobníky, ako aj dĺžku spojovacích potrubí. Pri výbere kolektora je nutné sledovať aj hľadisko klimatických podmienok – napr. sneh sa viac drží na vákuovom type kolektora, zaberá väčšiu plochu zabraňujúcu prieniku svetla a tým spôsobuje nižšiu využiteľnosť daného zariadenia z hľadiska výroby energie.

Ján Tomčiak z Inštitútu pre energeticky pasívne domy na workshope SIEA poukázal aj na ceny termických systémov v slovenských podmienkach (bez DPH). Pri solárnych zariadeniach na rodinných domoch prepočítal ceny v závislosti na plochu kolektorov takto:

Rozdiel v cene za systémy s dotáciou a bez nej sa odhadujú nasledovne:

Zdroj: Ing. Ján Tomčiak (IEPD) – prezentácia

Fotovoltické panely a veterné turbíny (len domy)

Tieto zariadenia sú vhodnou alternatívou na decentralizovanú výrobu elektrickej energie predovšetkým v prípade, keď energia nie je vyrobená prevažne z plynu. Spolu so zdokonaľujúcou sa technológiou batérií na uskladnenie elektriny umožňujú čiastočnú energetickú sebestačnosť. V prípade kombinácie FV panelov  a veternej turbíny je možné vyrovnávať aj sezónne nerovnosti príkonu – napr. keď je v zimných mesiacoch menej slnečného žiarenia.

Výška podpory pri zariadeniach na výrobu elektriny z OZE sa pri rešpektovaní maximálnej výšky dotácie bude pohybovať  v rozpätí od 20 – 50 % nákladov na inštaláciu. Pri získaní dotácie sa však stráca nárok na doplatok čiže nespotrebovaná, prebytočná elektrina sa bude do sústavy dodávať bezplatne. Pri týchto zariadeniach bude zároveň nevyhnutné dodržiavať požiadavky a podmienky prevádzkovateľa DS.

Slnko

V prípade fotovoltiky sa v zásade rozlišujú systémy

• On-grid – dodávajú elektrinu do elektrizačnej sústavy
• Off-grid (ostrovný systém) – bez pripojenia do distribučnej sústavy (DS), vyrobená elektrina sa ukladá do batérie; vyplatí sa tam, kde nie je k dispozícii sieť
• Hybridné – kombinácia predchádzajúcich, pri výpadkoch v sústave je schopný ostrovnej prevádzky

Ceny systémov pre rodinné domy sa rámcovo pohybujú nasledovne:

Zdroj: Pavol Šimon (SAPI) – prezentácia

Vietor

Dotácie sa majú poskytovať aj na malé veterné zdroje, avšak až v neskoršej fáze, resp. v druhom kole. Dôvodom sú aktuálne legislatívne obmedzenia. V súčasnosti totiž na Slovensku nie sú oprávnené osoby, ktoré by ich mohli inštalovať.

Ernest Ježík zo Slovenskej asociácie pre veternú energiu upozorňuje, že výkonové krivky strojov sú často sfalšované, najmä pri nekontrolovanom internetovom predaji. Pri lacných a nekvalitných čínskych zariadeniach bývajú proklamované výkony aj produkcia navyšované oproti realite niekedy aj o 50 %.

Veterné turbíny ponúkané na trhu zväčša dosahujú menovitý výkon pri rýchlosti vetra cca 12-14 m/s. Vzhľadom na to, že na plochých otvorených terénoch na Slovensku sa priemerná rýchlosť vetra pohybuje pod 4 m/s, je pre domáce podmienky potrebné, aby bola turbína optimalizovaná pre slabý vietor.

Pri úvahách o inštalácii turbíny je nutné si uvedomiť, že podliehajú stavebnému konaniu, v rámci ktorého bude treba deklarovať technický i legislatívny súlad zariadenia (napr. certifikátom CE). Okrem toho podľa zákona 24/2006 Z. z. aktuálne všetky veterné zdroje podliehajú úplnému procesu posudzovania vplyvu na životného prostredia (EIA), čo inštaláciu mikrozdrojov predražuje či priam znemožňuje. Aj tu je preto nutná zmena zákona vo forme stanovenia limitu pre mikrozdroje.

Všetky informácie o dotáciách pre využívanie OZE v domácnostiach vrátane pravidelne aktualizovaného zoznamu podporovaných zariadení nájdete na stránke projektu. Prezentácie zo seminárov nájdete na webstránke SIEA.

© energia.sk

K téme