MZV: Energetická závislosť je latentnou bezpečnostnou hrozbou
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZV) pripravilo novú Bezpečnostnú stratégiu, ktorá má nahradiť súčasný materiál schválený ešte v roku 2005. Jednou z hlavných výziev, ktorým Slovensko čelí je aj energetická závislosť.
„Pretrvávajúca surovinová a energetická závislosť SR predstavuje latentnú bezpečnostnú hrozbu, ktorú však nie je možné v plnej miere eliminovať. Zmierňovanie rizík vyplývajúcich z uvedenej hrozby je realizované prostredníctvom projektov zameraných na diverzifikáciu zdrojov, ktorá okrem iného vyplýva zo stratégie Energetickej únie EÚ. Energetická a surovinová bezpečnosť SR je ovplyvňovaná aj tranzitnou pozíciou krajiny, ktorú si chce SR aj naďalej udržať s cieľom budovania bezpečného energetického mixu,“ uviedol rezort diplomacie.
Pre fungovanie ekonomiky štátu a jeho ostatných oblastí je podľa ministerstva nevyhnutné zaručiť surovinovú a energetickú bezpečnosť. „SR bude na pôde EÚ presadzovať dôsledné napĺňanie cieľov Energetickej únie, zachovanie národnej rozhodovacej suverenity v oblasti jadrovej energetiky a práva na stanovenie individuálneho energetického mixu, bude podporovať energetickú efektívnosť, úsporu energie a zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov energií,“ píše sa v návrhu Bezpečnostnej stratégie SR, ktorá by sa mala dostať na rokovanie vlády koncom septembra. Aktuálne je v medzirezortnom pripomienkovom procese.
Podľa tohto dokumentu sa bude Slovensko usilovať o diverzifikáciu zdrojov, trás a dodávateľov surovín a energie. „Bude klásť dôraz na to, aby bola nová energetická infraštruktúra v Európe v súlade s európskym právom, vrátane tretieho energetického balíčka. Zároveň bude presadzovať udržanie svojej tranzitnej funkcie v oblasti zemného plynu ako aj zachovanie tranzitu tejto suroviny cez územie Ukrajiny. Podporí tiež rozvoj energetickej infraštruktúry, vrátane budovania dostatočných zásob strategických surovín (vrátane vody a potravín),“ navrhlo MZV.
Okrem energetických výziev apeluje rezort aj na potrebu riešiť problémy v environemntálnej oblasti. Slovensko je totiž konfrontované s nepriaznivými dôsledkami meniacich sa klimatických podmienok, spojených s výskytom prírodných i človekom spôsobených mimoriadnych udalostí. Zmena klímy ovplyvňuje prírodné ekosystémy aj biodiverzitu, mení poľnohospodársku výrobu a celé životné prostredie a tiež vyvoláva väčší dopyt po pitnej vode, ktorá sa môže stať nedostatkovou komoditou.
MZV kladie dôraz na iniciatívy zamerané na znižovanie emisií skleníkových plynov i ochranu prírodných zdrojov, osobitne vody a tiež chce pokračovať v zaručovaní bezpečnosti našich jadrových zariadení v najvyššom štandarde.
„Využívanie prírodných zdrojov, vrátane nerastných surovín bude v súlade s princípmi trvalej udržateľnosti. SR bude klásť dôraz na obnoviteľné zdroje pri dodržaní prísnych princípov ochrany zložiek životného prostredia nastavením kritérií ich udržateľného využívania. Bude preferovať zelené hospodárstvo a obehovú ekonomiku pred neefektívnou a vyčerpateľnou ťažbou nerastných surovín,“ uvádza sa v návrhu budúcej stratégie bezpečnosti.
Napriek týmto prehláseniam o plánoch ako zmierniť bezpečnostné riziká, znížiť energetickú závislosť Slovenska a zvýšiť úroveň ochrany životného prostredia, sa v realite stále potvrdzuje podpora vlády pre stratovú ťažbu hnedého uhlia na Slovensku, ktorú dotujú všetci odberatelia vo svojich účtoch za elektrinu. Evidentný je tiež jednostranný dôraz na atómové elektrárne, ktoré sú závislé od dodávok ruského jadrového paliva, a naopak neochota vytvoriť priaznivé investičné prostredie pre obnoviteľné zdroje fungujúce na trhových princípoch. Stop stav, ktorým bránia distribučné spoločnosti s akcionárskou účasťou štátu pripojiť do sústavy ďalšie zdroje nad 10 kW, platí už takmer štyri roky.
© energia.sk
K téme
