Môže sa Rakúsko „odstrihnúť“ od jadrovej elektriny?
Od roku 2015 zmizne z elektrickej siete Rakúska prúd s označením pôvodu „atómová elektráreň“. Kontroverzný zákon prijal tamojší parlament začiatkom leta a jeho právoplatnosť potvrdila Spolková rada. Nová legislatíva zostala s výnimkou nemecky hovoriacich krajín takmer bez povšimnutia. Na domácej pôde ale vyvolala zmiešané reakcie odborníkov z oblasti energetiky, ktorí sa nevedia zhodnúť, do akej miery a či vôbec je zákon uskutočniteľný v praxi.
Stráský: Rakúsko dováža 5 % elektriny z jadra
Poverenec Horného Rakúska pre jadrovú energiu Dalibor Stráský tvrdí, že v pozadí prijatia novej regulácie je snaha zvýšiť dôveryhodnosť rakúskej antijadrovej politiky. Kritici jej totiž dlhodobo vyčítali, že Viedeň síce protestuje proti využívaniu energie z jadra, ale krajina elektrinu s takýmto pôvodom sama využíva. „Táto kritika mala pravdivý základ, ale bola často zveličovaná,“ myslí si Stráský. Do Rakúska sa v súčasnosti dováža 14 % elektriny bez udania pôvodu. Ak uvážime, že na európskom trhu sa predáva zhruba tretina elektriny z jadra, do rakúskej siete sa dnes dostane približne 5 % elektriny z atómových zdrojov.
U nášho suseda je jadro už tradične veľkou politickou témou. V roku 1978 sa občania Rakúska v celonárodnom referende vyjadrili, že výrobu elektriny z jadra si neželajú. Odvtedy je krajina jedným z najhlasnejších odporcov jadrovej energetiky v Európe. Novela zákona o elektrickej energii, ktorý dodávateľom predpisuje, aby deklarovali pôvod nakúpenej elektriny, vyvolal celospoločenskú diskusiu. „Debata sa v posledných rokoch zintenzívnila, takže požiadavky sa postupne stali aj témou pre politické strany,“ uviedol Stráský. Veľkým zástancom nového zákona je aj rakúsky spolkový kancelár Werner Faymann, člen vládnucej Sociálno-demokratickej strany (SPÖ).
Zo Stráskeho sa stal odporca atómovej energie až po krátkom pôsobení v českých elektrárňach Dukovany a Temelín. Pôvodne vyštudoval jadrové inžinierstvo. O realizovateľnosti novej právnej normy v Rakúsku nemá žiadne pochybnosti. „Je to jednoduché. Zaistí sa, aby daní obchodníci s elektrinou nakupovali výhradne u tých výrobcov, ktorí neprodukujú elektrinu z jadrových elektrární,“ vysvetlil.
Ján Pišta: Zákon je obchodne vykonateľný
Podľa Jána Pištu zo Stredoslovenskej energetiky (SSE) je zákon z obchodného hľadiska vykonateľný. Príslušné úrady v Rakúsku budú požadovať od všetkých importérov elektriny potvrdenie o jej pôvode. Získať takéto potvrdenie by s vynaložením určitého úsilia nemal byť problém. Ako ďalej dodal, otázne je, ako budú rakúske úrady overovať správnosť takýchto údajov.
Zabezpečiť, aby importéri nenakupovali od výrobcov, ktorí produkujú elektrinu z jadra, by tiež nemalo byť zložité, myslí si Pišta. Postačí nakúpiť alebo požiadať o sprostredkovanie nákupu cez obchodníka, ktorý nevlastní žiadne výrobné zdroje a tak ani nemôže produkovať z jadra. Takýchto obchodníkov je podľa neho na trhu dostatok. Veľa bude závisieť aj od toho, do akej miery budú rakúske úrady požadovať takéto preukazovanie: „Bude stačiť dokladovanie pôvodu elektriny iba samotným importérom, alebo bude treba preukázať, z akých zdrojov majú elektrinu aj obchodníci, od ktorých importér nakupuje?“ pýta sa Pišta.
Výberová elektrina a spotový trh
Problém by mohol nastať pri obchodoch na spotovom trhu. Pri nákupoch cez burzu totiž nákupca nepozná predajcu, keďže sprostredkovateľom obchodu je burza. Takýmto spôsobom sa obchoduje elektrina nielen na dlhšie obdobie, ale aj na kratšie – napríklad na nasledujúci deň. „Toto sa dá vyriešiť iba tak, že sa zakáže vstup na burzu všetkým výrobcom z jadra, alebo všetkým rakúskym dodávateľom a obchodníkom. A tu už tento zákon koliduje s rovnocenným prístupom všetkých hráčov na liberalizovaný trh,“ hovorí Pišta. Tým by zákonite došlo k obmedzeniu konkurencie. Základná ekonomická teória hovorí, že tam, kde klesá ponuka, rastie cena. A zdražovanie cien elektriny by mohlo vyvolať nevoľu rakúskych spotrebiteľov.
Veľkým otáznikom právne hľadisko
Správanie Rakúska by mohlo naraziť na nesúhlas Európskej únie (EÚ). Novoprijatý zákon by totiž mohol byť v rozpore s komunitárnym právom, konkrétne voľným pohybom tovaru v rámci členských krajín. Nemecký týždenník Der Spiegel už tlmočil názor tlačového oddelenia Európskej komisie: „V rámci EÚ sa nesmú klásť žiadne obmedzenia na legálne vyrobenú elektrinu.“ Oficiálna právna analýza zatiaľ neexistuje. Rakúski politici sú údajne odhodlaní podporiť svoje rozhodnutie aj v prípade, že z Bruselu príde odmietavé stanovisko.
Ešte predtým, než sa zákon začne uplatňovať v praxi, bude preto potrebné zodpovedať veľa nielen technických otáznikov. Pišta upozorňuje, že fyzický tok elektriny sa neriadi štátnymi zákonmi ani obchodnými zámermi účastníkov trhu, ale výhradne fyzikálnymi zákonmi. „Na tejto úrovni je možné zamedziť importu elektriny vyrobenej v jadrových elektrárňach iba galvanickým odpojením Rakúska od európskej sústavy,“ uzavrel.
© energia.sk
K téme
