Mongolsko chce bojovať proti znečisťovaniu ovzdušia

Foto: TASR/AP Photo/Pablo Martinez Monsivais

Ulánbátar je druhé najviac znečistené mesto na svete, uvádza Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Podieľajú sa na tom predovšetkým tepelné elektrárne a uhlie spaľované v zime obyvateľmi krajiny, kde teplota pravidelne klesá pod 30 stupňov Celsia.

V Salkchite, po mongolsky Veternej hore, asi 70 kilometrov juhozápadne od metropole, stojí 10 stĺpov, ktoré sú prvou etapou veterného parku s celkovým inštalovaným výkonom 50 MW tvoreným 31 pylónmi. V tomto parku vidia projektanti začiatok prechodu Mongolska k ekologicky čistým energiám.

Tento projekt sa javí ako celkom neuveriteľný v krajine, kde sa podzemné rezervy, tvorené predovšetkým uhlím, odhadujú na viac než jeden bilión amerických dolárov.

Snehová víchrica, ktorá bičuje mongolské stepi, však môže byť neobmedzeným zdrojom energie. Je to v súlade s miestnou kultúrou: už v 12. storočí vyznávali Džingischánovi bojovníci vojenský kult večne modrého neba.

„Máme dlhú tradíciu úcty k životnému prostrediu,“ tvrdí Bajandžargal Bajambasajchan, generálny riaditeľ investičnej spoločnosti Newcom, ktorá finančne podporuje výstavbu veterných elektrární.

Akonáhle budú turbíny prevádzkyschopné, pokryjú 5 % energetickej potreby krajiny s 3 miliónmi obyvateľov. K dispozícii sú ešte projekty na rozšírenie tejto kapacity.

Bajambasajchan však nezdieľa skepticizmus svojich spoluobčanov. „Keď sme pred ôsmimi rokmi projekt začínali, mnohí nás označovali za ignorantov,“ spomína.

„Mongolsko je vo svete známe svojimi bohatými nerastnými zdrojmi: uhlia, medi a železnej rudy. Prečo investovať do veternej energie, keď má krajina toľko uhlia? Odpoveď znie, že Mongolsko má jedny z najväčších svetových rezerv veternej energie,“ konštatuje investor.

Foto: TASR/AP Photo/Greg Baker

Z parku v Salkchite bude ako prvý ťažiť milión obyvateľov Ulánbátaru. To by malo v metropole umožniť znížiť dopyt po uhlí asi o 175.000 ton ročne.

V zime sa často celé dni nad mestom, ktoré leží v úzkom údolí, vznášajú šedé oblaky smogu. Znečistenie prekračuje päťnásobne až šesťnásobne normy WHO.

Spôsobujú to tri uhoľné elektrárne ako aj dym z pneumatík, odpadkov a oleja, ktoré spaľujú obyvatelia chudobných štvrtí tvorených jurtami (plstený stan s drevenou kostrou stredoázijských a mongolských kočovníkov, pozn.red.), aby sa zahriali.

Počet obyvateľov metropole v posledných rokoch značne vzrástol. Okolo aglomerácie sa usadili nomádi v nádeji, že sa budú môcť podieľať na novej prosperite krajiny, ktorej rast vlani dosiahol 17,3 %.

„V zime je vzduch v Ulánbátare skutočne nedýchateľný,“ uvádza ekologický aktivista Kirk Olsen, ktorý tu pôsobí už 12 rokov.

„Keď odštartujete z letiska, vidíte v údolí tú šedú nepreniknuteľnú hmlu. Ľudia spaľujú odpadky aj napriek zákazu,“ dodáva.

Organizácia Millenium Challenge Corporation, ktorú financujú USA, podporila projekt, na ktorého základe sa má o 30 % znížiť   spotreba vykurovacieho oleja v 70.000 domácnostiach.

Mongolská vláda rovnako prijala opatrenia k podpore úspor energie, napríklad zdanila automobily s vysokou spotrebou pohonných hmôt.

Avšak dokonca aj prezident Cachjagín Elbegdordž priznáva, že tieto opatrenia budú mať len obmedzený význam.

„Vlani sme po prvýkrát schválili zákon, ktorý zabezpečuje, že nebudeme podporovať tých, ktorí životné prostredie znečisťujú. To ale nestačí, je to iba začiatok,“ upozornil.

ČTK, energia.sk

K téme