Michail Gončar: Energetické aspekty hazardovania Kremľa na Kryme
Uhlie, ropné produkty, elektrická energia a čiastočne aj zemný plyn prúdia na Krym práve z kontinentálnej Ukrajiny. Po vybudovaní Severokrymského kanála začala tiecť na Krym voda z rieky Dneper. Dnes až 85 % vodných zásob na Kryme pochádza z Ukrajiny. Poľnohospodárstvo vo vyprahnutých severných a centrálnych častiach krymského polostrova si bez vody z rieky Dneper nemožno predstaviť. Prepojenosť Krymu na kontinentálnu Ukrajinu je cítiť aj v elektroenergetike. Spoločnosť Spojené energetické systémy Ukrajiny (UESU) dodáva na polostrov až 82 % elektrickej energie.
Polostrov Krym a susediaci kontinentálny šelf Čierneho mora sú bohatými zdrojmi uhľovodíkov. Už dnes získava Ukrajina 1,6 mld. metrov kubických plynu off-shore ťažbou na mori, čo je takmer 8 % z celkovej produkcie zemného plynu v krajine. Rozbehli sa tu veľké projekty prieskumu ložísk a ťažby zemného plynu za účasti investorov z USA a Európy. Úspech takýchto projektov by mohol podlomiť monopolné postavenie Gazpromu. Výskyt dodatočných zdrojov zemného plynu by totiž znamenal konkurenciu pre ruské plynovodné potrubia.
V tomto kontexte, odtrhnutie Krymu od Ukrajiny a jeho následná anexia, ponúka Rusku riešenia pre viacero strategických problémov v rámci tzv. „Pax Putiniana“:
- Ukrajina bez Krymu stratí najväčšiu časť exkluzívnej hospodárskej zóny v Čiernom mori, kde prebiehajú projekty prieskumu a ťažby zemného plynu za účasti popredných medzinárodných spoločností ako ExxonMobile, Shell, OMV, ENI a EDF;
- Ukrajina stratí prístup k hlavnej časti morských ťažobných polí, ktoré sú už v súčasnosti rozvinuté, ako aj sľubným zásobám uhľovodíkov v Čiernom mori;
- Popredné americké a európske ropné spoločností budú musieť odísť zo severnej časti Čierneho mora, čo organizačne znefunkční sľubne sa rozvíjajúce projekty prieskumu a ťažby zemného plynu v tejto oblasti;
- Trasa plynovodu South Stream sa presmeruje, pričom potrubie bude čiastočne viesť naprieč krymským polostrovom a šelfovou oblasťou Čierneho mora.
S ohľadom na hospodársku závislosť Krymu na Ukrajine, ako aj zámeroch Ruska postaviť sa proti rozvoju uhľovodíkov na kontinentálnom šelfe Čierneho mora možno konštatovať, že Kremeľ sa snaží o expanziu v juhovýchodnej časti krajiny s cieľom anektovať pobrežné územie a zbaviť Kyjev prístupu k Čiernemu moru.
Autor je ukrajinským expertom pre oblasť energetiky. V súčasnosti je riaditeľom pre energetické programy NOMOS Intellenergy Group si sídlom v Sevastopole. Pôsobí tiež ako predseda organizácie Centre for Global Studies Strategy XXI v Kyjeve. V minulosti pracoval pre spoločnosti Naftogaz a UkrTransNafta.
© energia.sk
Foto: osobný archív Michaila Gončara
K téme
