MH SR má nové nápady na predchádzanie plynárenským krízam

Ministerstvo hospodárstva zvažuje upraviť súčasný systém opatrení na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu. Na základe aktualizácie posúdenia rizika navrhuje vytvoriť a skladovať dodatočné strategické zásoby plynu v objeme 750 mil. kubických metrov (mcm).

Z dôvodu potreby reagovať na možné riziká dlhodobého prerušenia dodávok na naše územie a posúdiť možné riešenia novými nástrojmi s cieľom predísť hospodárskym škodám pripravil rezort hospodárstva nový materiál. Podľa uznesenia z konca mája mal pritom minister opatrenia predložiť takmer okamžite – už do 10. júna.

MH SR vyhodnotilo, že nepredvídateľnosť vývoja vo vzťahoch medzi Ukrajinou a Ruskom, neistota ohľadom možných dôsledkov konfliktu na Ukrajine, a to aj vo vzťahu k otázke plnenia obchodných záväzkov ruského dodávateľa plynu voči európskym odberateľom, sú vážnymi rizikami. Popri Ukrajine pritom vzalo do úvahy aj skúsenosti z dlhodobého krátenia nominovaných dodávok plynu od septembra 2014 do marca 2015.

Situácia dnes

V súčasnosti je kľúčovým nástrojom povinnosť plynárenských podnikov dodržiavať štandard bezpečnosti dodávok plynu a garantovať dodávky pre chránených odberateľov aj v špecifických situáciách. Pre domácnosti tento štandard zaisťuje prevádzkovateľ distribučnej siete SPP-Distribúcia (SPP-D), pre ostatných chránených odberateľov (napr. teplárne, školy, zdravotnícke a iné sociálne zariadenia) ho zabezpečujú im príslušní dodávatelia plynu. Ostatní koncoví odberatelia (napr. priemyselné podniky) sú v krízovej situácii odkázaní len na schopnosť svojich dodávateľov plynu využiť dostupné trhové mechanizmy pre zaistenie potrebného objemu komodity.

Kontrolovateľnosť súčasného systému však ministerstvo považuje za problematickú. Otázna je tiež podľa neho skutočná vykonateľnosť niektorých nástrojov zabezpečovania štandardov bezpečnosti, a to najmä v situácii, kedy by plošné prerušenie dodávok do viacerých európskych krajín naraz (v spojení s prípadnými nepriaznivými netrhovými regulačnými zásahmi v iných krajinách) mohlo výrazne zvýšiť riziko neschopnosti zabezpečiť dohodnuté dodávky a  viesť k výraznému zníženiu alebo odstráneniu likvidity na trhu s plynom. „V tomto kontexte je otázna reálna ochrana koncových odberateľov plynu v podmienkach existujúceho decentralizovaného systému zabezpečovania štandardov bezpečnosti dodávok,“ uviedlo ministerstvo.

Čo by sa mohlo zmeniť

Rezort pracuje s dvoma variantmi. V centre prvého modelu stojí SPP-D, ktorá by mala rozšírené pole pôsobenia a okrem domácností by zabezpečovala namiesto dodávateľov štandard bezpečnosti dodávok aj všetkým ostatným chráneným odberateľom. To by v praxi znamenalo, že SPP-D by pre obdobie od 1.11. do 30.4. musela zabezpečovať dodatočný objem strategických rezerv plynu na úrovni 750 mcm.

Táto alternatíva by si podľa ministerstva vyžadovala schválenie nového všeobecného hospodárskeho záujmu (VHZ) a následné uloženie príslušných povinností spoločnosti SPP–D, najmä zabezpečenie daného objemu plynu v zásobníkoch pre konkrétne časové obdobie s tým, že by musela preukázať reálnu disponibilitu dodávok pri krízovej situácii, a to nad rámec aktuálne platnej úlohy plnenia štandardu bezpečnosti dodávok pre domácnosti.

Okrem toho, uloženie povinnosti vo VHZ by sa muselo notifikovať voči Európskej komisii. Taktiež by bolo treba zmeniť zákony o energetike a regulácii, aj vykonávacie predpisy vrátane úpravy cenovej vyhlášky. Regulátor ÚRSO by tak musel v cenových rozhodnutiach pre SPP-D zohľadňovať aj nové náklady firmy, ktoré by jej rozhodnutím vo VHZ vznikli. SPP-D by plyn musela nakúpiť cez verejnú súťaž.

V druhom prípade by rovnaký objem plynu predstavoval strategické zásoby, ktoré by boli spravované buď priamo Správou štátnych hmotných rezerv SR (SŠHR) alebo ako vlastníctvo SŠHR by ich spravovala osobitná agentúra obdobne, ako je tomu pri núdzových rezervách ropy a ropných produktov. Tento model by si taktiež vyžiadal úpravu legislatívy (zakotvenie novej zodpovednosti a postupov pre SŠHR a tiež zadefinovanie mechanizmu financovania), resp. vytvorenie nového inštitucionálneho rámca pri agentúrnom subsystéme, ktorý by bol však z hľadiska potrebných krokov podstatne náročnejší.

Cena v stovkách miliónov eur

Je zrejmé, že ani jeden z modelov by nebol zadarmo. Otázkou je, akou cestou by sa potrebné financie vyzbierali.

Ministerstvo predbežne odhadlo výdavok na nákup plynu v intervale 18 – 25 €/MWh a ročné náklady na skladovanie v intervale 3 – 7 €/MWh. Nákup príslušného záložného objemu by tak vyšiel na 143 – 200 mil. €, ďalších 24 – 56 mil. € by sa ročne zaplatilo za jeho skladovanie.  

Ministerstvo taktiež uviedlo, že pri modeli SPP-D treba počítať so zvýšením distribučnej tarify, resp. s vytvorením osobitnej tarify ako súčasti koncovej ceny plynu. Tá má ísť v každom z týchto prípadov nahor.

„Vzhľadom na zvýšené náklady na uskladňovanie plynu na základe povinnosti uloženej SPP–D vo VHZ, ktoré by mali byť zohľadnené pri výpočte tarify za prístup do distribučnej siete a distribúciu plynu, resp. osobitnej tarify, je odôvodnené predpokladať zvýšenie celkovej ceny za dodávku plynu pre jednotlivých koncových odberateľov plynu,“ píše sa v dokumente.

„Miera zvýšenia celkovej ceny pre jednotlivé kategórie odberateľov však bude závisieť od spôsobu alokácie týchto nákladov na jednotlivé tarifné skupiny a zložky tarify, ako aj od miery prípadného zníženia ceny za dodávku plynu zo strany dodávateľov plynu, vyvolaného poklesom ich nákladov súvisiacich so zabezpečovaním štandardu bezpečnosti dodávok plynu,“ dodalo ministerstvo.

Pri SŠHR sa uvažuje o financovaní prostredníctvom osobitného poplatku, pričom „možno očakávať prenesenie vyvolaných nákladov na účastníkov trhu s plynom – povaha a rozsah takéhoto zaťaženia účastníkov trhu s plynom by však záviseli od konkrétnych parametrov prípadného zavedenia osobitného poplatku.“

Alternatívou je financovanie priamo zo štátneho rozpočtu. Náklady by si teda neprerozdelili účastníci trhu s plynom, ale boli by financované zo všeobecných daňových príjmov štátu, t.j. od všetkých daňových poplatníkov.

„Obe riešenia, budú mať vplyv z pohľadu cien za dodávku plynu resp. na štátny rozpočet oproti stavu, kedy by bol zachovaný súčasný systém,“ píše sa v závere materiálu, o ktorom chce rezort hospodárstva diskutovať so SŠHR a aj so samotnými účastníkmi trhu s plynom.

© energia.sk

K téme