MH SR naznačilo termín spustenia Mochoviec aj zmeny pri fotovoltike
Ministerstvo hospodárstva publikovalo Správu o výsledkoch monitorovania bezpečnosti dodávok elektriny za 2015. Dokument však neprináša len zhodnotenie predchádzajúceho roku, obsahuje tiež niekoľko náznakov o ďalších plánoch a smerovaní, napríklad v oblasti výrobných zdrojov.
Spustenie Mochoviec
„Podľa posledných informácií má byť blok EMO 3 uvedený do prevádzky v 04-06/2017. S odstupom jedného roka sa predpokladá spustenie bloku EMO 4 (06/2018),“ uviedlo ministerstvo hospodárstva.
Koncom júna sa na 3. bloku Mochoviec ukončili stavebné práce kontrolnou montážou reaktora. Po tomto míľniku nasledujú studené a horúce hydroskúšky, ktoré sa majú stihnúť do konca tohto roka. Až po nich môžu Slovenské elektrárne požiadať Úrad jadrového dozoru o licenciu na zavážanie paliva, čo by malo nastať v roku 2017.
Po zavezení paliva začne niekoľkomesačný proces fyzikálneho spúšťania, kedy sa reaktor po prvýkrát spustí na minimálny kontrolovaný výkon. Po ukončení spúšťania nasleduje skúšobná prevádzka s pripojenými turbogenerátormi, počas ktorej už bloky vyrábajú elektrinu na komerčné účely.
V novembri 2015, pri spúšťaní dozorne 3. bloku sa pritom počítalo, že k zavážaniu paliva dôjde už v 4. kvartáli tohto roka a prvý megawatt sa do siete dostane na prelome rokov.
To, či posledný avizovaný termín podarí splniť, je otázne. Aktuálne tiež prebieha analýza rozpočtu projektu, ktorý by sa mohol navýšiť o ďalších 500 tisíc eur.
Po uvedení blokov 3 a 4 Mochoviec do komerčnej prevádzky sa charakter slovenskej elektrizačnej sústavy zmení z mierne importného, resp. vyrovnaného, na exportný s vysokým podielom výroby a inštalovaného výkonu zdrojov elektriny na báze bezuhlíkovej technológie. Podiel týchto technológii na predpokladanej spotrebe elektriny v SR môže po dostavbe EMO 3 a 4 a dosiahnutí cieľov stanovených v Národnom akčnom pláne výroby elektriny z OZE dosiahnuť v roku 2020 úroveň 94,8 %.
Centralizovaná výroba
Spomedzi veľkých centralizovaných zdrojov sa uvažuje ešte s Novým jadrovým zdrojom (NJZ) v lokalite Jaslovské Bohunice s celkovým inštalovaným výkonom 1 200 MW. V apríli tohto roku dostala zelenú od ministerstva životného prostredia. Problémom však je stratégia dlhodobej prevádzky Elektrárne Bohunice V2. Ich prevádzkovateľ aktuálne investuje do modernizácie EBO V2 s cieľom predĺžiť prevádzku až do roku 2045.
Ich súbežná prevádzka by však vyvolala dodatočné požiadavky v elektrizačnej sústave a rozsiahle investície na strane SEPS, najmä pre export elektriny do zahraničia. Z pohľadu celkovej bilancie regulačnej oblasti sa podľa ministerstva výstavba novej atómky ako náhrady za EBO V2 javí efektívnejšia.
NJZ si navyše na našom území vyžiada dodatočný regulačný výkon pre prípad výpadku. Ako možnosť sa ukazuje projekt prečerpávacej vodnej elektrárne Ipeľ s a inštalovaným výkonom 560 MW. V januári 2015 síce rezort hospodárstva vydal osvedčenie o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky, avšak prípadné uvedenie do prevádzky sa predpokladá až po roku 2025.
Decentralizované zdroje
Vlani vzrástol celkový inštalovaný výkon zdrojov elektriny o 19 MW, najmä v kategórii fosílnych zdrojov elektriny na báze spaľovania zemného plynu. V kategórii obnoviteľných zdrojov elektriny (OZE) sa najväčší nárast zaznamenal pri spaľovaní biomasy.
„V súčasnosti existuje relatívne veľký záujem investorov o výstavbu ďalších menších fosílnych zdrojov s kombinovanou výrobou elektriny a tepla i niektorých typov OZE. Tieto zdroje by boli, vzhľadom na svoj menovitý inštalovaný výkon, pripájané do distribučných sústav, čím by boli bližšie k miestam konečnej spotreby elektriny,“ píše sa v dokumente ministerstva.
Avizované sú nové fosílne elektrárne s predpokladaným sumárnym výkonom 200 MW a ročnou výrobou 1000 GWh.
V súvislosti s fotovoltickými elektrárňami (FVE) ministerstvo opäť upriamilo pozornosť na to, že tieto zdroje neposkytujú potrebné podporné služby (PpS) pre bezpečnú prevádzku sústavy a navyše, ak by ich výstavba v SR výrazne, prípadne neregulovane rástla, vyžiadalo by si to nároky na dodatočné objemy regulačných výkonov.
„V prípade zavedenia zodpovednosti za odchýlku pre FVE a povinnosti nahlasovania údajov o predpokladanej výrobe elektriny deň dopredu (napr. prevádzkovateľovi prenosovej sústavy alebo operátorovi krátkodobého trhu s elektrinou spoločnosti OKTE) centrálnym výkupcom elektriny z FVE, by objemy PpS mohli ostať na rovnakej úrovni i v prípade nárastu inštalovaných výkonov FVE,“ píše sa v správe.
Nový zákon o obnoviteľných zdrojoch by sa mal predložiť do konca tohto roku, centrálneho výkupcu elektriny avizuje aj regulačný úrad ÚRSO vo svojej politike pre roky 2017-2021.
Export elektriny
Z dôvodu veľkého záujmu investorov o výstavbu výrobných zariadení pripájaných do distribučných sústav spoločnosť EGÚ Brno na objednávku SEPS a v spolupráci s regionálnymi prevádzkovateľmi distribučných sústav vypracovala štúdiu týkajúcu sa stanovenia maximálnych hodnôt inštalovaného výkonu zdrojov elektriny pre uzlové oblasti elektrizačnej sústavy.
„Štúdia preukázala, že rozvoj decentralizovaných zdrojov elektriny v elektrizačnej sústave SR je z hľadiska možností elektrických sietí prípustný len v prípade realizácie nových cezhraničných vedení PS na profile SK-HU,“ uviedlo ministerstvo s tým, že rozvoj decentralizovaných zdrojov elektriny bez nich nie je možný.
Cezhraničné vedenia s Maďarskom sú zásadné aj pre vyvedenie elektriny z 3. a 4. bloku Mochoviec. Na strane SEPS sa síce s finančným príspevkom z nástroja Európskej únie CEF Energy začali projekčné a inžinierske práce na vedeniach 2×400 kV Gabčíkovo– Gönyű– Veľký Ďur a 2×400 kV Rimavská Sobota – Sajóivánka, oba projekty však majú meškanie. Aktuálne predpokladaný dátum uvedenia vedení do prevádzky je december 2019. Stále sa pritom čaká na schválenie zmluvy o výstavbe vedení v predstavenstve maďarského operátora MAVIR.
© energia.sk