Medzinárodné technické normy potrebujú podľa odborníkov čo najlepší preklad do slovenčiny
„Zásadný odkaz nielen pre odbornú verejnosť je, že energie už viac nebude a už nebude lacnejšia. Preto je veľmi dôležité, aby sa pri návrhoch, prepočtoch a prevádzke systémov uplatňovali progresívne riešenia a boli v súlade s medzinárodnými normami. Práve naša stavebná fakulta je lídrom pri ich preberaní, preklade a zavádzaní do praxe,“ uviedol na konferencii, ktorá sa v utorok (25. 9.) skončila v Demänovskej Doline, Dušan Petráš zo Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave.
Aj Pavol Kosa z organizátorskej Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry zdôraznil nevyhnutnosť používania existujúcich medzinárodných technických noriem, hoci v súčasnosti majú iba odporúčací charakter, aby realizované projekty mali patričnú úroveň a viedli k očakávaným výsledkom. „Problémom býva presný preklad terminológie noriem pre bežných používateľov z angličtiny, nemčiny či francúzštiny do slovenčiny,“ konštatoval.
„Mnohé novosti, ktoré zavádzame predovšetkým po vzore západných spoločností, preberáme trochu bezmyšlienkovito. Treba ujasniť a zjednotiť slovník, aby sme všetci vedeli, o čom vlastne hovoríme. Ak napríklad niekto navzájom zamieňa pojmy kotolňa, výhrevňa, tepláreň, je to veľmi mätúce pre odbornú i laickú verejnosť,“ uviedol dlhoročný teplárenský projektant Vladislav Mazáč z ČR.
Podľa Henriety Tölgyessyovej zo Slovenského ústavu technickej normalizácie by bolo najideálnejšie, keby sa priebežne prekladali do slovenčiny všetky normy. „Nedarí sa to až tak úplne, ako by sme chceli. Hlavnými problémami sú nedostatok financií a fundovaných prekladateľov. Ale aj napriek tomu sme po ČR druhou krajinou s najvyšším podielom preložených noriem spomedzi krajín, ktorých úradný jazyk sa v danej oblasti medzinárodne nepoužíva,“ dodala.
Zdroj: TASR
K téme
