K novej vyhláške o cenovej regulácii v elektroenergetike
Na stránkach portálu energia.sk vyšiel článok o novej cenovej vyhláške platnej v elektroenergetike od 1.1.2017. Autori sa kriticky vyjadrujú aj k časti o nákladoch dodávateľov na zabezpečenie neuhradených platieb a všetkým čo s tým súvisí. Píše sa tam:
„Na prvý pohľad pozitívne pre dodávateľov vyznieva ustanovenie o tom, že v rámci ekonomicky oprávnených nákladov budú mať oproti doterajšej praxi zohľadnené aj náklady na zabezpečenie neuhradených platieb, ktoré museli vyplatiť ostatným účastníkom trhu (distribučkám a OKTE), ale nie sú kryté príjmami dodávateľa, napr. v prípade neplatičov. Doteraz ich dodávatelia nijakým spôsobom zohľadnené nemali, čo zasahovalo do ich cash flowu. Podľa vyhlášky však majú byť najviac vo výške referenčnej úrokovej sadzby 12-mesačného EURIBOR z neuhradených platieb. Problém je, že aktuálne je ale táto úroková sadzba záporná.
Prečo úrad zvolil túto formu „odmeny“ je otázne. Napokon, EURIBOR je referenčná sadzba pre medzibankový trh, za ktorú si medzi sebou vyrovnávajú záväzky len banky, a nejde o komerčnú úrokovú sadzbu pre tretie strany.”
Ak však analyzujem cenovú vyhlášku kompletne, tak nemožno úradu uprieť snahu o narovnanie vzťahu dodávateľov a monopolných distribútorov a OKTE. Prečo si to myslím?
Ustanovenie o oprávnených nákladoch (par. 4., odst. 1, písm. o.), definuje čo je oprávneným nákladom pre tých, za ktorých dodávatelia vykonávajú činnosť súvisiace s výberom ich pohľadávok a prevzatím inkasného rizika. V ustanovení sa uvádza, že tieto náklady, možno uznať ak „vznikli na základe zmluvných záväzkov”.
V doterajších zmluvách medzi OKTE a dodávateľmi, ani RDS a dodávateľmi sa nič o kompenzácii nákladov dodávateľov na tieto činnosti neuvádza. Ale, malo by sa.
Primeraný zisk účastníkov trhu je definovaná v par. 5, kde v odst. 2) je aj upravená miera výnosnosti regulačnej bázy aktív, pre výpočet ktorej je definovaná aj reálna cena cudzích zdrojov RD = 3,73% a celková riziková prémia (RM – RF) ustanovená na 4,54%.
V slovenčine to teda znamená, že v primeranom zisku PDS I OKTE je zohľadnená komerčná cena peňazí i prémia za riziko, ktoré nesú.
Skutočnosť, že riziko inkasa pohľadávok bezodplatne preniesli, PDS i OKTE, na dodávateľov a do svojich prevádzkových poriadkov (tu dodávatelia nie sú účastníkmi konania) si nad rámec vyhlášky zaviedli zálohové platby tak, aby financovanie preniesli na dodávateľov, nie je znakom vyváženosti zmluvných strán pri povinne uzatváraných zmluvách. Právnici hovoria o porušovaní pravidiel hospodárskej súťaže a zneužívaní dominancie.
Úrad priznal v znení novej vyhlášky, že problém existuje a vymedzil, čo je oprávneným nákladom monopolných subjektov. Pomenoval ich primeraný zisk a vytvoril priestor, aby si z tohto zisku zabezpečili činnosti, ktoré s ich podnikaním súvisia. Aj inkaso pohľadávok, aj inkasné riziko.
Zrejme aj Úrad ctí, že najlepšou reguláciou je dohoda a očakáva, že v duchu tejto starej pravdy budú PDS i OKTE, pred uzatváraním nových zmlúv pre rok 2017, hľadať s dodávateľmi dohodu. Dohodu, ktorá im zabezpečí, aby nemuseli zo svojho „primeraného” zisku vyplácať úroky na prefinancovanie svojich aktivít u komerčných bánk a odpisovať straty z nikdy neuhradených pohľadávok od slovenských „váhostavov”, či firiem, ktoré v desiatkach prešli fúziou a ich majiteľom sa práve stal nesvojprávny pastier.
Verím, že Úrad bude nápomocný pri prípadných komplikáciách pri hľadaní dohody.
P.S.: Tiež verím, že PDS nezneužijú svojich „príbuzných” dodávateľov na rýchly podpis RDZ s jedným dodávateľom tak, aby mohli opäť argumentovať, že niektorí už RDZ podpísali a …