Malženice zo second handu?
Snímka z výstavby paroplynu v októbri 2009. Foto: TASR/Henrich Mišovič
Nízke ceny elektriny na veľkoobchodnom trhu spôsobili, že elektrárne spaľujúce plyn vyrábali stratu. Veľké energetické firmy sa preto rozhodli väčšinu svojich paroplynov zakonzervovať. Obeťou týchto opatrení sa stala aj Elektráreň Malženice, ktorá patrí nemeckej skupine E.ON. Od októbra 2013 je v stave konzervácie a perspektíva obnovenia jej prevádzky nevyzerá nijako nádejne.
No pri Malženiciach dnes nenájdete „mesto duchov“. O základnú údržbu paroplynu sa stará zhruba tretina pôvodného počtu zamestnancov. V objekte sa nachádzajú dieselové generátory s inštalovaným výkonom 10 MW. Elektráreň tak síce neslúži svojmu pôvodnému účelu, ale stále poskytuje podporné služby elektrizačnej sústave, konkrétne terciárnu reguláciu na desaťminútovej báze.
Zemetrasenie na energetickom trhu vyvolalo otázky o budúcnosti paroplynov. Intenzívne sa hovorí o možnosti, že elektráreň sa rozoberie a presťahuje do zahraničia, prípadne sa rozpredajú jej hlavné komponenty.
Výpredaj paroplynových cyklov
V minulom roku zriadil E.ON špeciálny útvar, ktorý sa venuje vyraďovaniu elektrární z prevádzky. V prvej fáze sa snaží odpredať turbíny, či iné súčiastky v rámci skupiny. Ak nie je záujem, hľadá sa kupec inde. „Existuje tu rastúci dopyt po komponentoch, príležitostne aj po celých elektrárňach,“ uviedol pre agentúru Bloomberg Markus Nitschke, hovorca E.ON.
Hoci E.ON takéto tvrdenia nekomentuje, jedným z horúcich kandidátov na presun do zahraničia má byť paroplyn pri Malženiciach. Podľa šéfa elektrárne by si demontáž a následný transport hlavných zariadení vyžadoval vypracovanie podrobnej štúdie. Technicky je však takéto riešenie uskutočniteľné. „Všetko je možné, otázna je cena,“ uviedol pre náš portál Vladimír Pestún.
V prípade Elektrárne Malženice by sa najväčší záujem mohol strhnúť o hlavné komponenty. Opätovne sú využiteľné predovšetkým spaľovacia a parná turbína, ale napríklad aj generátor alebo transformátor. Hoci tieto, v súčasnosti neaktívne zariadenia, majú odpracovaných len málo prevádzkových hodín, dá sa predpokladať, že ich trhová cena poklesla.
Predpovedať vývoj energetiky a oživenie výroby v paroplynových elektrárňach si Pestún netrúfa. Zvyšujúci sa počet obnoviteľných zdrojov v sústave ale podľa neho vyvolá potrebu po rýchlych zdrojoch. „Paroplynové elektrárne budú potrebné – kde a v akej miere ukáže až budúcnosť,“ dodal generálny riaditeľ.
Krátka história zdroja pri Malženiciach
Spustenie Elektrárne Malženice do prevádzky bolo pompézne, vedenie E.ON v tom čase hovorilo o najväčšej investícii do slovenskej energetiky za poslednú dekádu vo výške 400 mil. eur. S dodávkou elektriny do siete sa začalo v decembri 2010.
Inštalovaný výkon paroplynu, ktorý sa nachádza na mieste bývalej kompresorovej stanice, predstavuje 436 MW. Výroba elektriny, ktorá prebieha kombináciou technológie plynovej a parnej turbíny, má účinnosť takmer 59 %.
Malženický paroplyn nepoznačil len pokles cien elektriny, ale aj technické problémy. Skrat na generátore vyradil elektráreň z prevádzky na niekoľko mesiacov. Vyšetrovanie neskôr preukázalo, že požiar spôsobil ľudský faktor.
Elektráreň je od októbra 2013 v stave konzervácie. Počas necelých troch rokov bola nasadzovaná najmä ako špičkový zdroj, v prevádzke bola len 5.600 hodín.
© energia.sk
K téme
