Malatinský: Zraniteľnosť nášho regiónu v oblasti dodávok energií pretrváva
V piatok (13.6.) sa v Luxemburgu zišli ministri krajín EÚ zodpovední za oblasť energetiky. Ich diskusia bude slúžiť ako základ pre prípravu podkladov na rokovanie lídrov krajín Európskej únie koncom júna.
Hlavnými témami bol pokrok v oblasti posilnenia energetickej bezpečnosti, budovania prepojení, klimaticko-energetický rámec do roku 2030, ceny a náklady na energie a ich vplyv na zraniteľných odberateľov a priemyselnú konkurencieschopnosť, smernica o nepriamej zmene využívania pôdy (ILUC) a tiež multilaterálna spolupráca v energetike.
Minister hospodárstva Tomáš Malatinský vo svojom vystúpení k otázke Európskej stratégie pre energetickú bezpečnosť zdôraznil, že podmienkou realizácie navrhovaných opatrení by mala byť predovšetkým ich jasná pridaná hodnota. Pri nových projektoch na prepravu zemného plynu je nevyhnutné zamerať sa aj na efektívne využitie existujúcich kapacít, pričom nové plynovody by mali zabezpečiť skutočnú diverzifikáciu zdrojov.
Ocenil úmysel prioritne sa zamerať na realizáciu projektov v zraniteľnejších oblastiach EÚ a konštatoval, že región strednej a východnej Európy zostáva naďalej zraniteľný najmä pokiaľ ide o vysokú dovoznú závislosť na jednom zdroji zemného plynu.
Eurokomisár pre energetiku Günther Oettinger zdôraznil význam diverzifikácie dodávok a prepravných trás. Upriamil pozornosť na potrebu súladu projektov energetickej infraštruktúry s právom EÚ, pričom poukázal aj na projekt South Stream.
Dohoda o klíme do októbra
V rámci debát o politickom rámci pre rok 2030 ministri zdôraznili potrebu prijatia záväzku o zmene klímy najneskôr v októbri tohto roka.
Podľa ministra Malatinského je cieľ redukcie skleníkových plynov dostatočným stimulom na zabezpečenie dosiahnutie úspor energie nákladovo efektívnym spôsobom. Pochybnosti naopak vyjadril pokiaľ ide o potrebu stanovenia ďalších cieľov v oblastiach obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a energetickej efektívnosti. Za podmienku dohody o budúcom klimaticko-energetickom rámci považuje dôkladnú znalosť detailov Rámca pre rok 2030, predovšetkým však prvkov zdieľania nákladov.
Ministri tiež prijali spoločný kompromis týkajúci sa revízie smernice pre obnoviteľné zdroje energie (2009/28/ES) a smernice o kvalite palív (98/70/ES), ktorý sa týka nepriamej zmeny vo využívaní pôdy (tzv. ILUC). Viaceré členské štáty, medzi inými aj Slovensko, prezentovali spoločnú deklaráciu o potrebe zachovania limitu pre biopalivá prvej generácie na úrovni minimálne 7% aj po rokovaniach s Európskym parlamentom.
Minimalizácia rastu cien
Ministri sa dohodli na opatreniach pre minimalizáciu rastu cien energie, pričom prioritne sa venovali trom aspektom: dokončeniu vnútorného trhu s plynom a elektrinou, externej dimenzii európskej energetickej politiky a ochrane spotrebiteľov.
Európska sieť prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektriny (ENTSO-E) vyjadrila podporu záverom Rady EÚ pre energetiku. Zároveň zdôraznila, že rast sieťových nákladov je spôsobený predovšetkým poplatkami, ktoré priamo nesúvisia s nákladmi na prevádzku prenosovej sústavy. Skupina ENTSO-E poukázala na to, že v období 2008 – 2013 komponent ceny elektriny priamo súvisiaci s jej prevádzkou stúpol v EÚ o 11,5 %, ostatné sieťové poplatky až o 109 %.
Podmienkou plne funkčného trhu s elektrinou je podľa nich postupné odstránenie dotácií pre vyspelé technológie OZE a ich nahradenie trhovými mechanizmami. „To by nielen znížilo tlak na ceny u spotrebiteľov, ale tiež zredukovalo prevádzkovú zložitosť pre prevádzkovateľov sústavy,“ uviedli.
Zástupcovia členských štátov Únie sa zaoberali aj vývojom v oblasti jadrovej energetiky. Na rokovaní ministrov krajín podporujúcich jadrovú energiu bola na základe výzvy SR vyjadrená podpora pokračovaniu Európskeho jadrového fóra v súčasnom formáte. Dnes a zajtra sa v Bratislave koná už 9. plenárne zasadnutie tohto fóra. Jeho ústrednými témami sú energetická bezpečnosť a rámec 2030 a úloha jadrovej energetiky a tiež stav implementácie smernice o zodpovednom a bezpečnom nakladaní s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom.
© energia.sk
K téme
