M. Šefčovič predstavil správu o pokroku Energetickej únie a výzvach pre rok 2016
Slovenský eurokomisár pripomenul, že ide o prvú správu o stave Energetickej únie, ktorá v prvom rade analyzuje výsledky deväťmesačného snaženia exekutívy EÚ pri napĺňaní tejto politiky. Komisia bude každý rok vydávať správu o pokroku v tejto oblasti.
„Takisto sme predstavili všetky tie kroky, ktoré chceme urobiť v priebehu budúceho roka. Chceme, aby 90 % zo všetkých prísľubov, ktoré boli spájane s Energetickou úniou, bolo zrealizovaných už počas roku 2016,“ vysvetlil Šefčovič. Vyjadril nádej, že jeho správa bude dobrým vstupom pre diskusie s členskými krajinami únie, ktoré by EK chcela viesť k tomu, aby už v roku 2017 vypracovali svoje národné energetické a klimatické plány.
Rámcová stratégia Energetickej únie predvída postupný prechod na nízkouhlíkovú, energeticky bezpečnú a konkurencieschopnú ekonomiku.
Šefčovič s odkazom na zverejnený dokument odkázal, že budovanie Energetickej únie je na dobrej ceste, pričom jeho výzvy pre rok 2016 sú jasné. V prvom rade chce EÚ aj naďalej zohrávať vedúcu úlohu pri prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo. Tento prechod by mal byť sociálne spravodlivý a zameraný na záujmy spotrebiteľov. No a nakoniec EÚ chce brať ohľad aj na súčasné geopolitické problémy, napätie medzi Ruskom a Ukrajinou, pretrvávajúce nízke ceny ropy na svetových trhoch, či nová perspektíva vzťahov s Iránom, ktoré za jeden rok nezmiznú, a EÚ sa tomu bude musieť prispôsobiť.
V kocke, podľa jeho slov, rok 2016 má byť rokom, keď EK predstaví konkrétne plány. Napríklad v podobe návrhov týkajúcich sa bezpečnosti energetických dodávok, kde pôjde o revízie smerníc o dodávkach zemného plynu, novú stratégiu pre dodávky skvapalneného plynu, či novú stratégiu pre vykurovanie a chladenie verejných budov. Koniec roka 2016 by podľa neho mal patriť elektrine, keď sa EK chystá navrhnúť nový dizajn pre európsky trh s elektrinou.
Šefčovič počas pondelňajšej panelovej diskusie so slovenskými a českými novinármi pripomenul, že exekutíva EÚ zároveň s jeho správou prijíma aj zoznam 195 kľúčových energetických infraštruktúrnych projektov, známy ako projekty spoločného záujmu. Tie majú pomôcť plniť stanovené ciele v oblasti energetiky a klímy a predstavujú kľúčové stavebné kamene Energetickej únie.
V prípade SR najznámejším príkladom z tohto „zásobníka projektov“ je návrh na vybudovanie plynovodu Eastring z Bulharska na Slovensko, ktorý podporí regionálnu integráciu a posilní prepojenia plynových sietí medzi viacerými krajinami. Šefčovič zdôraznil, že jeho pridanou hodnotou je možnosť obojsmerných dodávok plynu, čím sa zaručí diverzifikácia dodávok a posilní sa európske severo-južné energetické prepojenie.
V plynárenskej oblasti je aj projekt plynovodu spájajúci Bratislavu so Schwechatom, či plynovodné interkonektory medzi Poľskom a Slovenskom.
SR je aj v hre o niekoľko projektov v oblasti regionálneho elektrického prepájania. Kapacita elektrického prepojenia bola na Slovensku v roku 2014 na úrovni 61 %, čo je výrazne nad cieľmi na roky 2020 aj 2030, našu krajinu však ovplyvňujú kruhové toky elektriny z Nemecka cez Poľsko a Českú republiku. Súčasný stav je poznačený výrazným preťažením na slovensko-maďarskej hranici, aj preto sa medzi projekty spoločného záujmu dostali návrhy na posilnenie elektrického prepojenie novými trasami medzi Gabčíkovom a Gönyű, Rimavskou Sobotou a Sajóvánakou či Veľkými Kapušanmi a Kísvárdou.
UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukový záznam a videozáznam.
Copyright © TASR 2015