M. Šefčovič: EÚ musí integrovať trhy s elektrickou energiou, aby klesli ceny
EK mala zámer do konca minulého roka vytvoriť jednotný trh s elektrickou energiou. To sa nepodarilo pre existenciu viacerých bariér. „Európske smernice schválené na tento účel sa nedodržiavali vždy. Druhým dôvodom boli pomerne veľké administratívne prekážky čiže nedostatočná spolupráca regulátorov, ktorí mali rozdielne sieťové kódy a bránili voľnému obchodu s elektrinou. K tomu možno prirátať aj chýbajúce kapacitné prepojenia,“ zdôraznil Šefčovič.
Zámerom je, aby každá krajina mala do roku 2020 aspoň 10-% a do roku 2030 aspoň 15-% prepojenia pre trh s elektrickou energiou. „Sú viaceré krajiny, kde je miera prepojenia len 2-% , čiže tieto trhy sú uzavreté, väčšinou ide o veľké krajiny. Je naozaj potrebné tlačiť na to, aby sa tieto trhy otvárali a prepájali,“ konštatoval podpredseda EK.
V rámci EÚ je viacero regionálnych trhov s elektrickou energiou. Česko, Slovensko, Maďarsko a Rumunsko v súčasnosti prevádzkujú druhý najväčší spoločný organizovaný krátkodobý cezhraničný trh s elektrinou v Európe, čo sa týka rozlohy krajín. Podľa Šefčoviča je dôležité, aby spolupráca pokračovala, ako aj dozrieť na to, aby nevznikali bariéry práve medzi regiónmi.
„Trh má byť otvorenejší, priniesť väčšiu konkurenciu a aj tlak na pokles cien. Našou úlohou je vytvoriť rámec a právnu stabilitu, aby trh fungoval tak, aby sa ceny znižovali,“ doplnil Šefčovič s tým, že je potrebné zvýšiť transparentnosť cenotvorby v rámci EÚ. „Raz za dva roky chceme prísť so štúdiou EK o tom, aké sú ceny v jednotlivých krajinách, aké zložky do nej vstupujú. Sú členské štáty, kde až 51 % ceny tvoria položky, ktoré nemajú priamu nadväznosť na výrobu alebo distribúciu elektrickej energie. Je dôležité nájsť cestu k ich sprehľadneniu, lebo tam vidím hlavnú príčinu rozdielov medzi koncovými cenami elektriny v EÚ a USA, kde je cenová štruktúra jednoduchšia,“ uzavrel Šefčovič.
Copyright © TASR 2015
K téme
