Ľudia investujú do zateplenia aj v čase krízy

V súčasnosti v Českej republike prebieha volebná kampaň, Strane zelených sa podarilo v roku 2006 vstúpiť do Poslaneckej snemovne, čo sa dá považovať za historický úspech. Medzi krajinami V4 ste jediná „zelená” strana vo vláde. Čím ste podľa Vás dokázali osloviť českých voličov?

Vedel som, že je iba otázkou času, kedy sa spoločnosť natoľko emancipuje, vyvinie, že určitý segment v spoločnosti zvolí Stranu zelených. Zadanie bolo o to ťažšie, že ľudia mali o zelených predstavu spolku idealistov, fundamentalistov alebo extrémistov, ktorí chránia žaby pred autami, neprajú si stavať diaľnice, radi by všetkým zakázali jazdiť autom a zrušili jadrové a tepelné elektrárne. Vtedy mi prišlo dôležité ukázať, že Strana zelených nie je len politickou stranou pre životné prostredie.

Keď sme pripravovali program tak prvou kapitolou bola ekonomika, veľa sme hovorili o zelenej ekonomike, o energetických úsporách. O tom, že najlepšie je investovať do úspor a nehľadať peniaze na nové zdroje energie, na nové veľké elektrárne. Ukazovali sme príklady, kedy sa vyplatilo elektrárenskej spoločnosti investovať do zateplenia, do úsporných žiaroviek než stavať nové zdroje. Hovorili sme o odklone od ropy. O tom, že sa musíme pripraviť na to, že benzín a nafta budú drahé, prípadne nebudú vôbec. O potrebe rozvíjania technológie alternatívnych palív, obnoviteľných zdrojov. Ja som hovoril o tom, že by sme v roku 2015 zakázali kúrenie uhlím a moji stranícki kolegovia mali strach, že v dôsledku toho nezískame ani jeden hlas.

V českej vláde ste ako minister životného prostredia stál pri zrode energetického programu „Zelená úsporám“. Ten poskytuje finančné príspevky na zatepľovanie rodinných a obytných domov z predaja emisií. Ako hodnotíte tento projekt?

Podarilo sa nám predať emisné prebytky kupcom v Japonsku a Rakúsku za ceny, ktoré nemajú nikde v Európe obdoby. Predali sme ich za vôbec najlepšie ceny, ktoré sa na trhu objavili. Odštartovali sme tak program, ktorý je veľmi atraktívny.

Štátny fond životného prostredia prijíma každý týždeň 800 až 900 žiadostí na zatepľovanie rodinných domov, bytových domov a už aj panelových domov. Zároveň na výmenu kúrenia uhlím za ekologické vykurovanie biomasou, solárnymi kolektormi a tepelnými čerpadlami. Program beží veľmi úspešne, podarilo sa nám priviezť do Českej republiky 18 mld. korún. Sú to peniaze, ktoré idú do domácností. Do oblasti, ktorú by sme nemohli financovať so štrukturálnych fondov. V tomto zmysle nám to vyplnilo určitú medzeru.

Je pozoruhodné, že i v dobe krízy program beží a ľudia investujú do zatepľovania. Dokázali si spočítať, že cena je veľmi výhodná a ceny energií vzrastajú. Doba, keď si to ľudia nemuseli všímať a energia bola lacná je už preč.

Prečo sa vláda ČR rozhodla využiť výnosy z predaja emisií práve na financovanie projektov zatepľovania?

Hľadali sme opatrenie, ktoré by prinieslo najlepší efekt. Na prípravu sme pozvali expertov z akademickej pôdy, profesorov z Technickej univerzity z Prahy, zo Stavebnej fakulty. Ľudí, ktorí sa pohybujú v oblasti energetických úspor od začiatku 90.rokov v konzultačných firmách. Požiadavky partnerov z Japonska boli zo začiatku veľmi prísne. Za vysokú cenu odpredanej jednotky požadovali vysoký efekt. Z toho nám vyšlo, že investícia do komplexného zateplenia budovy alebo čiastkových zateplení prináša najväčší efekt.

Je potrebné si uvedomiť, že 70 % energie sa v domácnosti spotrebuje na vykurovanie a ohrev teplej úžitkovej vody. Mal som zaujímavý rozhovor s poradcom prezidenta Obamu, ministrom pre energetiku Stevenom Chu. Je nositeľom Nobelovej ceny za fyziku. Hovoril mi, že v autách máme čidlá, ktoré tisíckrát za sekundu kontrolujú teplotu motora a všetko riadi počítač. Na druhej strane vykurovanie domácností spotrebuje ďaleko viac energie než jazdenie autom. No technológia je na takej úrovni, že na začiatku zimy ľudia otočia termostat, na konci zimy ho vypnú a tým to končí. Sú tam obrovské straty, takže investujeme peniaze do výskumu, vyvíjame softvér pre projektovanie pasívnych domov a domov s nulovou spotrebou. Investujeme tiež do softvéru mobilných telefónov, aby si mohli zákazníci regulovať spotrebu tepla. Infraštruktúru sme vybudovali v dobe, keď bola energia lacná. V dobe, keď sme si neuvedomovali dôsledky na životné prostredie, zdravie a klímu a teraz to musíme zmeniť.

Program si vedie veľmi dobre. Najmodernejší kotol na pelety s automatickým  podávačom stojí v rozmedzí 85 – 270 tis. českých korún, záleží na technológii a výrobcovi. Na takýto kotol získava žiadateľ dotáciu 90 tis. korún, čo je veľmi slušné.

Existuje odhad aké percento domácnosti sa v ČR podarí zatepliť vďaka predaju emisií?

V tejto chvíli je z programu vyčerpaná asi štvrtina, zhruba 4,5 mld. českých korún. Táto suma predstavuje 22.000 domácností. Konečné číslo klientov, ktorí by mohli dosiahnuť na program Zelená úsporám je odhadom 90 tisíc.

Z hľadiska OZE zaznamenala Česká republika v posledných rokoch záujem najmä o solárnu energiu, ktorú štát podporuje garantovaním výkupných cien až na 20 rokov. Návratnosť investícií predstavuje 8 až 10 rokov. Kritici tvrdia, že tieto ceny sú nastavené príliš štedro a malo by prísť k ich úprave

Už sa stalo. Zákon, ktorý sa opiera o systém pevných výkupných cien dáva výrobcom elektriny garanciu, že všetka zelená elektrina bude od neho vykúpená za pevnú cenu. Za cenu, ktorá bola platná v čase uvedenia zariadenia do prevádzky a to po dobu 20 rokov. Naviac výkupná cena bude indexovaná indexom cien priemyselných výrobcov, najmenej 2 % ročne. V tomto je zákon mimoriadne atraktívny, dokonca viac než v Nemecku, Rakúsku, či Španielsku. V momente, keď sa zákon uvádzal bol podiel zelenej elektriny na hrubej domácej spotrebe 3,5 %, momentálne je už 7 %. V roku 2020 by sme mali mať podľa klimaticko-energetického balíčku asi 13 % energie z obnoviteľných zdrojov.

K určitej deformácii vo fotovoltaike nedošlo iba v Českej republike, ale aj v Nemecku a Rakúsku. Bolo to spôsobené tým, že všetci sme očakávali klesanie investičných nákladov technológií. Nikto však nečakal, že cena spadne z roka na rok o 32 %. Spôsobila to najmä Čína, ktorá vrhla na trh svoju technológiu. Predtým bol jej nedostatok, keď v Číne vybuchla fabrika na surový kremík. Táto udalosť trochu umelo držala fixné ceny. Následne nástup ich technológie vyvolal razantný pokles, na ktorí regulátori nedokázali dostatočne zareagovať.

Systém pevných výkupných cien má ročné cykly. My sme upravili zákon, prešiel senátom a podpísal ho prezident. Od nasledujúceho roku bude cena elektriny z fotovoltaiky na úrovni, ktorá bude spravodlivá. Kalkulovaná bude ako u iných obnoviteľných zdrojov s návratnosťou v priemere 15 rokov.

Očakávam, že výkupná cena klesne o 30 %, čím prestane byť výhodným biznisom pre investorov ako uložiť peniaze.

Distribučné spoločnosti argumentujú, že slnko a vietor sú nepredikovateľné zdroje, ktoré treba zálohovať stabilnými záložnými zdrojmi a preto môžu byť OZE max. doplnkovým riešením. Aký je Váš názor na takúto  argumentáciu?

Oni okolo toho veľmi klamú. Základné východisko týchto advokátov konvenčnej energetiky, je založené na tom, že máte veľké centrálne zdroje elektriny a s rastom HDP vám taktiež rastie spotreba elektriny. To je proste nejaký vzorec uvažovania, ktorý vznikol na technických univerzitách ešte za doby normalizácie. A dnes tu máte celú radu ľudí, ktorí sa pohybujú v energetike a žijú s týmto modelom a keď im poviete, že najlacnejšia energia je energia nevyrobená, tak na vás pozerajú s vypúlenými očami. A keď im poviete že v Dánsku rastie HDP a pritom Dánsko má plochú spotrebu energie a elektriny a zároveň stúpa podiel obnoviteľných zdrojov, tak tomu neveria že je to možné.  Je to v určitej miere takou filozofiou dvoch pohľadov na to, ako by energetika mala vyzerať.

Energetické systémy v rámci každého jednotlivého štátu sú momentálne nastavené podľa medzinárodných pravidiel UCPTE. Podľa nich musí mať každý štát záložné zdroje pripravené na to výpadok svojho najväčšieho bloku, u vás to bude zrejme blok Jaslovské Bohunice alebo Mochovce, u nás je to jeden blok Temelína. To znamená, že systém je už teraz na to pripravený. Vo chvíli keď postavíte 1000 veterných elektrárni, tak vy už tú zálohu pre ne máte pripravenú, pretože ju máte pripravenú už pre výpadok Jaslovských Bohuníc alebo Temelínu.

Obnoviteľné zdroje nepotrebujú ďalšie záložné zdroje. Takže keď niektorí ľudia hovoria, že pre každú veternú elektráreň je potrebné vedľa nej vybudovať ešte nejakú plynovú elektráreň, ktorá by ju zálohovala, je to absurdný nezmysel, pretože ten  systém už existuje a je na to nastavený.

Za druhé portfólio obnoviteľných zdrojov je veľmi pestré. S biomasou, nech už kúrite drevnou štiepkou, slamou, obilím, repkovou slamou alebo bioplynom z bioplynových staníc, môžete regulovať výrobu prakticky rovnako ako pri plynovej elektrárni. Takáto elektráreň vám nabehne v priebehu niekoľkých sekúnd a vyrába vám elektrinu vtedy, keď to potrebujete. Takže biomasa pomáha vyrovnávať nestability iných tipov OZE, pretože sa dá veľmi jednoducho regulovať.

Pri malých vodných aj veľkých vodných elektrárňach je to taktiež veľmi dobre predikovateľné. Samozrejme sú roky, ktoré sú výdatnejšie na vodu a niektoré sú menej a je potrebné tomu prispôsobiť aj výrobu vodných elektrární. Zároveň existujú aj prečerpávacie elektrárne kde sa s tým môžete hrať ako chcete. Je tu i geotermálna energia, tá vám dodáva stabilný výkon. Tieto projekty sa však momentálne ešte len pripravujú a v súčasnosti nebežia naplno.

A ostáva vám fotovoltaika vám vietor. U fotovoltaiky sú dve základné technológie a každá je projektovaná podľa toho, aká je v mieste jej plánovanej výstavby silná intenzita slnečného žiarenia. A to sa taktiež dá predikovať s nejakým predstihom a podobne je to aj u vetra. Modely veterných elektrárni vám s vysokou presnosťou ukážu aké budú veterné podmienky v nasledujúcich 48 hodinách.

Ide o to, ako prepojiť OZE inteligentnou distribučnou sieťou a dokázať ich združiť tak, aby dokázali vytvoriť aj zálohu. Napríklad v Třebíči máme teplárenskú spoločnosť ktorá spojila decentralizovanú výrobu tepla a postupne previedla všetky tieto zdroje na biomasu. Takmer 90% tepla pre ľudí ktorí žijú v Třebíči a v okolí je zelené teplo, teda teplo vyrobené z biomasy.

Spomenuli ste inteligentné siete, tie majú byť budúcnosťou energetiky. EÚ si stanovila ceľ do roku 2020 vybaviť príslušnými meračmi spotreby 80 % domácností. Časť  krajín už má akčné plány pre ich zavádzanie, niektoré už začali s ich plošnou montážou.  V akej fáze vývoja je zavádzanie inteligentných elektromerov v Českej republike?

To má v kompetencii ministerstvo priemyslu a obchodu a to je tragédia. My sme ako ministerstvo životného prostredia do toho zasahovali a vstupovali. Boli sme napríklad spoluautori zákona na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov. Energetická efektivita, úspory sú veci ktoré primárne patria pod ministerstvo priemyslu. To že sme vymysleli a zrealizovali program zelená úspora, sme spravili okrem iného aj preto, lebo sme videli, že tam sa vôbec nič nehýbe.  Takže bohužiaľ toto nie je vec o ktorej by sa viedli v Českej republike nejaké debaty.

Prednedávnom ČEZ oznámil, že niekde pri Krkonošiach postaví nejakú ukážku, resp. časť inteligentnej distribučnej siete. Neviem čo to bude znamenať, to sú také marketingové ťahy. Uvidíme, možno to prinesie nejakú skúsenosť, ale ja osobne si myslím, že sme od toho ešte tak trochu vzdialení. Je potrebné si uvedomiť, že tieto kroky vnímajú veľkí hráči, to znamená ČEZ ale aj uhoľné spoločnosti, ktoré sú závislé na predaji uhlia dominantnému ČEZu ako konkurenciu. A oni nemajú záujem otvárať dvere konkurencii. Ako náhle vybudujete infraštruktúru pre väčšie uplatnenie obnoviteľných zdrojov energie, tak oni to vnímajú ako konkurenciu.

Existuje nejaká legislatíva na zapájanie obnoviteľných zdrojov do elektrických sietí v Česku, resp. existuje legislatíva, ktorá by regulovala pripájanie OZE?

Zákon na podporu obnoviteľných zdrojov prikladá povinnosť prevádzkovateľovi distribučnej alebo prenosov je sústavy poskytnúť pripojenie obnoviteľného zdroja energie do siete. No prevádzkovatelia sa na druhej strane bránia, že na to nemajú dostatočné kapacity. Problém teda tkvie v tom, aký objem je možne zapojiť do sietí a toto je oblasť kde regulátor nemá dosť silnú opozíciu a celkovo tento segment  nie je dostatočne zvládnutý. Je neviem ako to máte vy na Slovensku, ale tu v Čechách to ČEZ distribuce alebo E.On distribuce dosť zneužívajú a vravia, že my nemajú pripojiteľné kapacity a nechcú OZE pripojovať a neustále odolávajú nátlakom aby sa modernizovali.

Tieto firmy majú enormné zisky. Oveľa väčšie než hociktoré elektrárenské spoločnosti na západe. Prednedávnom vyšla štúdia o tom, kto zarobil najviac na systéme emisného obchodovania v Európe. Štúdia označila takzvaných 10 uhlíkových tlstých mačiek, teda ten fat carbon cats a z tých 10 firiem ktoré na tom spravili najväčší zisk sú iba dve elektrárenské firmy z Európy. Slovenské elektrárne a ČEZ. ČEZ zarobil asi 600 miliónov korún v roku 2008 a Slovenské elektrárne len o niečo menej. V rámci alokačného plánu totiž elektrárne získali oveľa viac emisných povoleniek ako potrebovali, takže namiesto toho aby ich povolenky viedli k znižovaniu emisií a úsporám, oni tieľto zvyšné povolenky predávali a realizovali z toho profit.

S Martinom Bursíkom sa rozprávali Rebecca Murray a Michal Jesenič.

K téme